Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Solivary (1. časť)
zdroj:www.solivary.sk
pridané: 18.5.2009

História ťažby soli na východnom Slovensku je oddávna známa. Jej význam spočíva v tom, že je to nenahraditeľná potravina a ako sa neskôr ukázalo aj prepotrebná druhotná surovina.

Prvá písomná zmienka o využívaní soľných prameňov je z roku 1223. Objavili sa na pahorkatine v úpätí Slanských vrchov, severovýchodne od Prešova. Listina tiež hovorí o využívaní týchto prameňov bratmi Čikaryovcami z Poľska.

Solivar

Darovacou listinou z roku 1285 kráľ Ladislav IV. Kumánsky daroval kráľovské obce Soľný potok a Delňu spolu so soľnou studňou zakladateľovi rodu Sósovcov Jurajovi Micbánovi. Pramene niekoľkokrát menili svojich majiteľov. Ich užívateľmi boli šľachtici a i niektorí poddaní mali výsadu slobodne si naberať a odnášať soľanku domov pre vlastnú potrebu.

Na začiatku sa soľ získavala ťažbou kamennej soli. Po vyhĺbení šachty v r. 1570 s terajším názvom „Leopold“ sa otvorilo ložisko kamennej soli. Tento objav mal veľký význam pre ďalší rozvoj oblasti. Za dnes nepredstaviteľne ťažkých podmienok ťažili baníci kamennú soľ, ktorú vynášali na povrch v drevených vedrách. Takýto spôsob ťažby sa využíval do r. 1752, keď v noci z 21. na 22. februára došlo k zaplaveniu bane. Príval bol natoľko silný, že ho nedokázalo zastaviť ani zvýšené čerpanie. Presná príčina katastrofy sa nikdy nezistila.

Po neúspešných pokusoch o jej záchranu bolo 1. júla úradne zakázané do nej fárať a tento deň sa považuje za deň zastavenia dolovania kamennej soli. Začala sa etapa ťaženia soľanky pre získanie soli jej varením.

Nad zatopenou šachtou „Leopold“ bola postavená budova „gápeľ“ s ťažným zariadením poháňaným koňmi. Týmto zariadením bola soľanka ťažená zo šachty Leopold pomocou mechov, zhotovených z byvolích koží. Vyťažená soľanka sa dreveným potrubím prečerpávala do drevených nádrží zvaných „četerne“ a samospádom pritekala na panvy vykurované drevom, za účelom odparenia vody a získania soli jej vysušením.

Po skúsenostiach, teoretických vedomostiach, vedeckých poznatkoch a pre zvýšenie kapacity výroby soli bola v r. 1800 slávnostne otvorená varňa František – Solivar „František“ – využívaný do r. 1970

V r. 1805 bol postavený ďalší objekt – Solivar „Ferdinand“ – zbúraný v r. 1931

1. časť   2. časť