Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
História baníctva |
Významní profesori Banskej akadémie (1. časť)
zdroj:
Acta Metallurgica Slovaca, 14, 2008, 1 (162 - 171) 162, Moderné počiatky tvárnenia kovov a vysokého školstva na Slovensku, Pernis R.
pridané: 29.10.2009
Anton Leopold Ruprecht
(14.11.1748 Smolník – 1814 Viedeň). Štúdium na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici absolvoval 1774. Pôsobil v Smolníku, v novembri 1777 odišiel na študijnú cestu do Nórska, Švédska, Saska a iných krajín. Študoval najmä u profesora Bergmanna v Stockholme. Roku 1779 profesor chémie a metalurgie na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Prednášal aj banské právo, praktické baníctvo a lesníctvo.
Vybudoval nové laboratória a povzniesol výuku chémie laboratórnym spôsobom na svetovú úroveň. Jeho systém laboratórnej výuky chémie prevzala aj parížska polytechnika a od nej ostatné podobné školy. Pokusmi zistil existenciu bária, vápnika, horčíka, hliníka, mangánu a volfrámu, ale nedokázal ich separovať. Výsledky svojich výskumov publikoval len v malej miere. Zaoberal sa aj výskumom telúru, zaslúžil sa o zdokonalenie, zavedenie a rozšírenie tzv. Európskej amalgamácie, ako prvý zaviedol pojem chemický proces. Veľké úsilie vynaložil na vybudovanie mineralogických zbierok akadémie.
Zaoberal sa aj stavbou hromozvodov. Pracoval na modernizácii banského práva. Autor viacerých článkov v Bornových Physikalische Arbeiten. Zakladajúci člen Medzinárodnej banskej spoločnosti (Societät der Bergbaukunde) 1786 v Sklených Tepliciach. Od 1792 dvorský radca vo Viedni.
Mikuláš Poda
(3.10.1723 Viedeň – 29.4.1789 Viedeň). Ako 17-ročný vstúpil do jezuitského rádu, kde študoval filozófiu a teológiu. Zvlášť sa venoval štúdiu matematiky, astronómie a prírodných vied. Pôsobil ako profesor matematiky v Klagenfurte, Linzi a Grazi, kde sa stal riaditeľom astronomického observatória a založil prírodovedné múzeum. Roku 1765 profesor na
novozriadenej Katedre matematiky a mechaniky Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, kde prednášal aj strojníctvo. Od roku 1771 učil banských praktikantov v Rakúsku. V Banskej Štiavnici napísal viaceré diela, v ktorých venoval pozornosť hlavne tamojšej banskej technike.
Autor prác: Kurzgefasste Beschreibung der bei dem Bergbau zu Schemnitz in Nieder-Ungarn errichteten Maschinen (Praha 1771), Berechnung der Luftmaschine der zu Schemnitz bey der Amalia Schacht von Joseph Karl Höll Oberkunstmeister erfunden, erbaut im Jahre 1763 den 23. Märtz ist angelassen worden (Viedeň 1771) a Akademische Verlesung über die zu Schemnitz in Nieder-Ungarn errichteten Pferdegoepel (Drážďany 1773).
Michal Ignác Patzier
(25.9.1749 Krompachy – 29.8.1811). Roku 1781 začal študovať na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Ako profesor 1788-97 prednášal na Banskej akadémii matematiku, fyziku a mechaniku. Po odchode profesora A. Ruprechta prevzal katedru chémie, mineralógie a hutníctva. Naposledy bol banským radcom a referentom pre erárne panstvá a lesy pri Hlavnom komornogrófskom úrade v Banskej Štiavnici. Roku 1791 vynašiel metódu zamedzenia strát zlata a striebra pri amalgamácii kýzových rúd, zlepšil a zlacnil spôsob čistenia zlata, zdokonalil výrobu antimónu z antimónových rúd v Magurke. Autor obsiahlej učebnice hutníckej chémie Anleitung zur metallurgischen Chemie I-IV (Budín 1805).