Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
História baníctva |
Významní profesori Banskej akadémie (2. časť)
zdroj:
Acta Metallurgica Slovaca, 14, 2008, 1 (162 - 171) 162, Moderné počiatky tvárnenia kovov a vysokého školstva na Slovensku, Pernis R.
pridané: 30.10.2009
Mikuláš Jozef Jacquin
(16.2.1727 Leiden, Holandsko – 26.10.1817 Viedeň). Študoval v Louvain, Leidene, Paríži, Viedni najprv klasickú filológiu, potom medicínu a prírodné vedy. Roku 1755-59 podnikol výskumnú cestu do oblasť Karibského mora, po návrate riaditeľ botanickej záhrady viedenskej univerzity. Roku 1763 poverený organizovaním Banskej akadémie v Banskej Štiavnici a vymenovaný za profesora chémie a mineralógie, od 1768 profesor botaniky a chémie na univerzite vo Viedni a riaditeľ univerzitnej botanickej záhrady.
Zaslúžil sa o vybudovanie dobre vybaveného chemického laboratória a zbierky minerálov Banskej akadémie. Autor učebnice chémie pre poslucháčov medicíny, Anfangsgründe der medizinisch-praktischen Chemie (Viedeň 1783), Examen chemicum doctrinae Mayerianae… (Viedeň 1769), v rukopise sa zachovali aj jeho prednášky z Banskej Štiavnice. Patril k zakladateľom experimentálnej metódy v chémii, jeho prínos pre túto oblasť ocenil aj Lavoisier. Venoval sa však predovšetkým botanike, významne sa zaslúžil o udomácnenie Linného rastlinného systému v monarchii. Autor viacerých prác z botaniky, napr. Observationes botanicae (4 časti 1764-78), atď. Člen viacerých vedeckých zahraničných spoločností.
Christoph Traugot Delius
(1728 Walleshausen bývalá NDR – 21.1.1779 Florencia, Taliansko). Právo a prírodné vedy začal študovať v Magdeburgu, 1753 absolvoval banícku školu v Banskej Štiavnici. Pracoval ako banský dozorca v Banskej Štiavnici, banský merač a učiteľ na baníckej škole v Banskej Štiavnici, banský merač a učiteľ na baníckej škole v Smolníku, od 1756 zastával významné funkcie v baníctve v Banáte. Roku 1770 profesor baníctva na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a banský radca. Prednášal banské právo, banskú ekonomiku a štatistiku. Od 1772 dvorský radca pre baníctvo a mincovníctvo vo Viedni. Zaviedol významné reformy, ktoré mali veľký ekonomický dosah.
Roku 1773 vyšla tlačou jeho učebnica Anleitung zur Bergbaukunst nach ihrer Theorie und Ausübung nebst einer Abhandlung von dem Grundsätzen der Bergcameral-wissenschaft. V prvom zväzku sa zaoberal geológiou, vyhľadávaním rúd, zakladaním baní, štôlní a šácht, dobývaním, úpravou rúd a banskou ekonomikou. Venoval pozornosť aj banskej technike. Druhý zväzok obsahoval obrazové prílohy. Učebnica vyšla 1778 vo francúzskom preklade a používala sa aj v Rusku. Vyše 50 rokov bola najvýznamnejšou učebnicou baníctva na svete. Delius sa ňou stal zakladateľom vedy o baníctve.