Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Hodruša - osobnosti banskej vedy a techniky (1. časť)
zdroj: www.hodrusa-hamre.host.sk
pridané: 11.3.2010

Ján Brenner (16. storočie)

Banský podnikateľ, okolo roku 1514 vlastnil baňu a hutu v Banskej Štiavnici. V roku 1571 s členmi svojej rodiny a ťažiarmi Jánom Salim, Michalom Siceliusom, Eliášom Schallom a Jakubom Markušom spojil bane, huty, kováčske dielne a iné výrobné zariadenia v Banskej Štiavnici a Hodruši, čím vznikla Brennerova ťažiarska spoločnosť. Patrili jej najvýnosnejšie bane na zlato a striebro, z ktorých mali vysoké zisky.

Vít Eder (? - 21.5. 1572)

Banský podnikateľ (syn Šimona ml., brat Vavrinca), dedič banských podielov, podielnik v Brennerovom súkromnom ťažiarstve, prísažný mestskej rady. V roku 1509 sa uvádza, že získal spolu s ďalšími podnikateľmi prepôžičku na starú dedičnú štôlňu Sieglisberg pri pri Hodruši. V roku 1512 sa stal spoločníkom E. Rösslera, s ktorým sa podieľal na dedičnej štôlni Auf der Letten v Hodruši. V roku 1518 sa uvádza ako člen mestskej rady. V rokoch 1520 - 1524 viedol úrad podkomorského grófa.

Vavrinec Eder (? - po roku 1592)

Banský podnikateľ, dedič banských podielov spolu s bratom Vítom. V roku 1570 navštívil štiavnické bane a dal na ich obnovu veľkú finančnú čiastku, pravdepodobne zvyšok peňazí z predaja boskovického panstva. Zapojil sa do jednania waldbürgerov, ktoré v záujem prekonania krízy v baniach malo za cieľ vytvorenie veľkej a kapitálovo silenj spoločnosti ako nového prvku v štiavnicko banskom podnikaní. Prvé predpoklady boli dané 21.9. 1570 zlúčením podielov dedičnej štôlne Bieber a šachty Wolf na Vindšachte. Po ďalších rokovaniach vzniklo začiatkom roku 1571 Brennerove súkromné ťažiarstvo, združujúce najvýznamnejších banskoštiavnických podnikateľov: Salia, Schalla, Siceliusa, Pavla Rubigalla, Augusta Fuchsa, Jakuba Markuša, Jána Sirnkorta, Annu Hartmannovú, Kafferovú a rodinu Ederovcov. V. Eder získal postupne v ťažiarstve jedno z rozhodujúcich postavení.

Ján Staub (16. storočie)

Patril k najvýznamnejším hodrušským ťažiarom. V roku 1527 zastával funkciu banského majstra a určitý čas bol jedným zo správcov Bratstva Panny Márie v Hodruši.

Juraj Scherer (16. storočie)

Banský podnikateľ, spolu s Š Ederom prevádzkoval dedičnú štôlňu pod lokalitou Vor der Eisenstein v Hodruši (1543).

Michal Maximilián Kirchner (18. storočie)

Banský správca v Hodruši, v roku 1731 podal návrh, aby dedičná štôlňa cisára Františka podfárala piarske bane. Po zameraní smeru s spôsobu razenia tejto štôlne sa však zistilo, že návrh na jej razenie nebol správny, lebo dedičná štôlňa by podfárala piarske bane hlboké dobývky iba do polovice. Napriek tomu Dvorská komora vo Viedni 20.6. 1735 nariadila jej razenie pod piarske bane. To sa však nerealizovalo, lebo hlavný komorský gróf Sternbach tento plán nepodporil a mal proti nemu viacero výhrad. Nakoniec, koncom roku 1747, sa predsa len rozhodlo pokračovať v razení dedičnej štôlne smerom k Vindšachte. V roku 1765 bolo jej razenie ukončené pri šachte Siglisberg.

Benedikt Feil (18. storočie)

Banský odborník, ťažiarsky inšpektor v Hodruši. V roku 1776 predložil návrh na vyrazenie novej odvodňovacej štôlne banskoštiavnického banského revíru na základe poverenia Banského súdu v Banskej Štiavnici. Osobitná komisia ho pokladala za najzaujímavejší, ale prijala návrh V. Siegla. B. Feil, podobne ako Krist, navrhoval lokalizovať ústie dedičnej štôlne v blízkosti Hrona pri obci Voznica a vyslovil požiadavku, aby jej razenie bolo podnetom na objavenie dovtedy neznámych rudných žíl a na preskúmanie rudných žíl vo väčších hĺbkach. Podľa jeho návrhu sa dedičná štôlňa nemala raziť pod šachtu Königsegg na Vindšachte, ale pod šachtu Siglisberg (dnes známu pod menom šachta Piarg). Trasa dedičnej štôlne sa lomila v troch tupých uhloch a mala mať dĺžku 6345 siah. B. Feil navrhoval vyhĺbenie štyroch vetracích šácht na jej trase a prehĺbenie šachty Siglisberg o 70 siah. Na rozdiel od návrhov Krista a Siegla B. Feil pri lokalozácii šachiet bral do úvahy konfiguráciu terénu a hydrologické pomery vo vzťahu k stavbe budúcich gápľov a stúp.

Ján Lill (27.4. 1751 - 1817)

Banský odborník, absolvent banskoštiavnickej akadémie, kde študoval v rokoch 1774 - 1776. Do roku 1791 pôsobil ako správca erárnych baní na Vindšachte, v rokoch 1792 - 1794 prednášal baníctvo na akadémii. Potom pôsobil ako hlavný banský správca Dedičnej štôlne cisára Františka v Hodruši. V roku 1810 bol vymenovaný za referenta pre baníctvo na Hlavnom komorskogrófskom úrade v Banskej Štiavnici. Ešte v tom istom roku odišiel za hlavného inšpektora baní a hút v obvode Baia Mare. Počas pôsobenia v Hodruši prepracoval projekt razenia dedičnej štôlne cisára Jozefa II. a viedol jej razenie. Navrhol smer jej razenia tak, aby šachta Leopold získala potrebný spád vody na vodné koleso. Pri pretrhnutí hrádze hodrušského jazera zachránil tamojšie bane a Hodrušskú dolinu pre zatopením.

Jozef Chenot (? - ?)

Hlavný strojný majster, v roku 1792 navrhol postaviť v šachte Miachal v Hodruši vodnostĺpcový ťažný stroj na čerpanie vody pri jej prehlbovaní na úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Nie je však isté, či sa stroj aj postavil, pretože v roku 1816 sa v šachte Michal začal stavať reaktívny čerpací stroj, ktorý sa odskúšal 23.6. 1819. Vzhľadom na konštrukčné nedostatky sa zámer neuskutočnil a toto zariadenie sa dlhší čas nevyužívalo. Stroj nebol ešte ani v roku 1820 v riadnej prevádzke. Už po skúšobnej prevádzke si vyžadoval generálnu opravu.

Jozef Schittko (1776 - 21.11.1833)

Banský odborník, profesor matematiky, fyziky, mechaniky a strojníctva na Banskej akadémii. V roku 1833 bol v šachte Lill uvedený do prevádzky jeho vodnostĺpcový čerpací stroj, čím sa malo umožniť razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. k šachtám Leopold a Zipser. Stroj však nestačil odčerpávať vodu. V roku 1834 bola preto jeho prevádzka zastavená a zastavili sa aj raziace práce od šachty Lill.

Ferdinand Helwig (10.5. 1822 - 1898)

Strojný inšpektor na Vindšachte. V roku 1847 na základe povolenia Dvorskej komory vo Viedni postavil vodnostĺpcový čerpací stroj v banskom poli Novej štôlne Anton v Hodruši, v chodbe Coloredo na úrovni dedičnej štôlne. Do prevádzky bol uvedený 10.11. 1848. V roku 1853 tam postavil nový, výkonnejší vodnostĺpcový čerpací stroj, ktorý bol v prevádzke od 1.10. 1855. V roku 1853 postavil nad šachtou Zipser aj konský gápeľ s čeľusťovými brzdami, ktorý presadzoval hlavný komorský gróf J. Russeger podľa vzoru z Wieliczky. Navrhol aj konštrukciu železných gápľov a jeden z nich, vyrobený v Kachelmannovej továrni vo Vyhniach, sa používal v banskom závode štôlne Schöpfer nad slepou úklonnou šachtou. Tento strojn je v súčasnosti inštalovaný v podzemí Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici. Na šachte Zipser postavil F. Helwig aj parný stroj, vyrobený firmou J. Siegel v Budapešti. V prevádzke bol od roku 1870 do mája 1873.

1. časť   2. časť