Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Hodruša - osobnosti banskej vedy a techniky (2. časť)
zdroj: www.hodrusa-hamre.host.sk
pridané: 12.3.2010

Ján Jozef Geramb (? - 1754)

Banský radca a podnikateľ, zakladateľ banskej spoločnosti tzv. Gerambovej únie. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Už v roku 1752 položil základy tejto spoločnosti, ktorá vlastnila druhú, severnú stranu hodrušského údolia (erár vlastnil bane na južnej strane). Táto spoločnosť sa stala kapitálovo i územne najsilnejšou súkromnou banskou spoločnosťou v stredoslovenskej banskej oblasti. Rudu spracúvala vo vlastných stupách a jej prosperita trvala až do deväťdesiatych rokov 19. storočia, keď nastal pokles ceny striebra, ktoré bolo hlavným objektom ťažby spoločnosti. Preto spoločnosť hľadala záchranu v založení dvoch tovární, aby vyťažený kov spracovala na hotové výrobky. Roku 1894 postavila v Banskej Belej továreň na olovené výrobky a v Dolných Hámroch v roku 1895 továreň na výrobky zo striebra. Zakladateľom podniku bol rytier R. Berks. V roku 1906 Gerambova únia skrachovala, bane kúpil štát a továreň Sandrik Ústredná šporiteľňa v Budapešti. Ako pamiatka na rodinu Gerambovcov sa zachoval epitaf J.J. Geramba a jeho manželky Márie Barbory, rodenej Freiseisen, pochádzajúcej z bohatej ťažiarskej rodiny v Kremnici.

Jozef Prugberger (16.5.1818 - 25.8.1889)

Banský inžinier, absolvent banskoštiavnickej akadémie. V roku 1850, po prepustení zo štátnych služieb, prevzal bane J.J. Geramba (z tejto rodiny pochádzala jeho matka), a to štôlňu Schöpfer, ktorá bola v prevádzkovom stave a ktorú svojou aktivitou zachránil od úpadku. Bol aj riaditeľom a podielnikom banskej spoločnosti Unversag - Nicolas ešte v roku 1866.

Lotharn Berks (18.2.1809 - 21.1.1890)

Cisársko-kráľovský podplukovník, zástupca banskej spoločnosti, založenej J. Gerambom, ktorá mnoho rokov prekvitala.

Pavel Balás (25.1.1811 - 17.1.1871)

Študoval v rokoch 1833 - 1837 na Banskej akadémii. Od roku 1837 pôsobil ako banský merač Hornej Biesberovej štôlne na Vindšachte. Zameral takmer všetky erárne bane v Banskej Štiavnici, Vyhniach, Hodruši, Novej Bani a Magurke. Vykonával priebežné meračské práce pri razení dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Na základe jeho meraní sa uskutočnilo spojenie protičelieb štôlne v úseku medzi Novou šachtou Leopold v Hodruši a šachtou Amália pri Banskej Štiavnici. Bol veľmi aktívnym zberateľom minerálov pre rôzne odborné vedecké pracoviská a múzeá vo viacerých krajinách Európy. Časť jeho mineralogickej zbierky odkúpila Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici a Vysoká škola technická v Budapešti

Július Švehla (8.1. 1848 - ?)

Hutnícky inžinier, absolvent banskoštiavnickej akadémie v rokoch 1867 - 1871. V rokoch 1879 - 1882 pôsobil ako vedúci závodu štôlne Všetkých svätých, potom ako inšpektor stúp v Banskej Štiavnici. V rokoch 1891 - 1897 bol prednostom Banského úradu na Vindšachte a od roku 1897 riaditeľom Banského riaditeľstva v Banskej Štiavnici. Zaslúžil sa o rozvoj technológie úpravy rúd, modernizoval stupy, zaviedol anglické splavy na spracovanie stupovej múčky a viedol výstavbu centrálnych stúp v B. Štiavnici.

Július Szentistványi (6.4. 1854 - 16.1. 1928)

x Banský inžinier, banský správca závodu štôlne Finsterort v Hodruši, neskôr profesor na Katedre banského meračstva a geodézie na akadémii, konštruktér banskomeračských prístrojov.

Ján Peterka (? - ?)

Výtvarník, pôvodom z Radetíc v Čechách, v rokoch 1901 - 1928 bol riaditeľom továrne Sandrik v Dolných Hámroch. Ako výtvarník sa zaslúžil o úspech továrne na svetovej výstave v Paríži, kde v roku 1900 v silnej konkurencii získala zlatú medailu. Ako riaditeľ továrne podstatne rozšíril jej výrobu a výrobný program a zaviedol aj výrobu alpaky z lešteného postriebreného plechu.

Emil Švehla (7.10. 1899 - ?)

Banský inžinier, od 1.2. 1929 pôsobil v závode štôlne Schöpfer, potom v rokoch 1929 - 1933 v tamojšej flotačnej úpravni až do preloženia za vedúceho technického oddelenia Štátneho banského riaditeľstva v Banskej Štiavnici, kde pôsobil do roku 1937.

Jindřich Dvorzsak (26.3. 1873 - ?)

Banský inžinier, stupový dozorca, od 16.2. 1920 vedúci závodu štôlne Schöpfer. Dňa 10.2. 1923 v súvislosti s reštrikciou banskoštiavnického rudného revíru ho Ministerstvo verejných prác v Prahe poverilo vedením spojených závodov v Hodruši a vo Vyhniach a 17.2. 1933 bol preložený za prednostu Štátneho banského riaditeľstva v Kremnici. V Hodruši hodnotil okrem iného aj pokusy B. Stočesa z Vysokej školy banskej v Příbramie s rozpojovaním hornín tzv. žiarovou metódou. Táto metóda sa však neuplatnila, pretože si vyžadovala dobré vetranie.

Eugen Weiss (21.2. 1896 - ?)

Banský inžinier, vrchný technický komisár od 1.5. 1929, po preložení J. Dvorzsaka do Kremnice v roku 1933 bol vymenovaný za vedúceho hodrušských banských závodov. Dňa 9.10. 1940 ho v tejto funkcii vystriedal Ján Kešický. Pod jeho dozorom sa v roku 1928 robili v Hodruši pokusy s prerušovanou trhavinovou náložou, ktorá dosiahla úsporu 17,2% trhaviny.

Aurel Lehotský (9.7. 1872 - 19.1. 1953)

Banský inžinier v rokoch 1907 - 1908 pôsobil v Hodruši ako banský praktikant. Vo funkcii prednostu Štátneho banského riaditeľstva v Banskej Štiavnici pre odvodnenie hlbších obzorov Dolného hodrušského banského závodu zabezpečil v roku 1934 nové, výkonnejšie čerpadlá i napriek tomu, že Ministerstvo práv v Prahe s ich kúpou nesúhlasilo. V roku 1947 vypracoval 78 - stranovú expertízu o banských závodoch v Hodruši. V závere tejto správy, nachádzajúcej sa v archíve Geofondu, navrhol organizačne odčleniť hodrušské závody od banskoštiavnických.

1. časť   2. časť