Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História ťažby zlata na Hornej Nitre (1. časť)
zdroj: http://new.nitrianskepravno.sk
pridané: 30.8.2010

Pohorie Malej Magury vošlo do histórie s početnými náleziskami zlatej rudy, olova, striebra a iných vzácnych kovov. Zlatá niť spája mestečká a obce Hornej Nitry po oboch stranách pohoria. Poruba, Chvojnica, Malinová, Nitrianske Pravno, Tužina, Gápel, Čavoj, Zliechov, Valaská Belá, Nevidzany, Diviaky n./Nitrou sú spojené spomienkami na slávnu minulosť, ked bohatstvo kraja vytvárali osudy a práca ľudí, spätých s ťažbou zlata. O svojej dávnej minulosti však väčšina nich vie už len z ústneho podania svojich predkov. V Čavoji sa zachovalo úslovie: “Keď na Čavoji hodíš za kravou kameň, daj pozor, môže byť hodnotnejší, ako tá krava“.

Objavu nálezísk u nás pomohla náhoda. Matiás Bell, notár a historik, rozpráva o tom, ako náhodou pri hrabaní studne objavili zlatú žilu. K samotnému rozvoju ťažby však dochádza až šťastným spojením troch záujmov: moci, bohatstva a technického umu. Kráľ Ladislav II. potrebuje požičať množstvo peňazí. Peniaze má vtedy najbohatší muž svojich čias: Jacob Fugger /1459-1525/. Kráľ mu dáva do zálohy svoje hornouhorské banské mestá. Náleziská sú v tej dobe len málo výnosné a preto hľadá spojenca, technicky a organizačne nadaného, ktorý by ich oživil a pozdvihol. Nachádza ho v osobe Johana Thurzu, rodáka zo Spiša. Spolu vytvorili banské spoločnosti, ktoré s peniazmi Fuggera a skúsenosťami Thurzu vytvorili ďaleko lepšie podmienky na zužitkovanie zásob vzácnych nerastov. Veľmi cenená v stredoveku bola najmä meď na výrobu kanónov.

Zlato a striebro hralo v tej dobe vedľajšiu úlohu. Na území Hornej Nitry sú prvé zmienky o bani na zlato z roku 1316, keď si rod Diviackych delil rodinný majetok a zlatá baňa v Diviakoch pripadla Bodnerovi z Diviak. K rozkvetu tohto odvetvia prispel aj gróf z Veinitz, ktorý vidiac bohatstvo a šťastie rodu Diviackych, uvedomujúc si stúpajúcu hodnotu zlata, požiadal advokátov zo Spiša, aby pre územie zabezpečili skúsených zapracovaných baníkov, najlepšie nemeckých. A tak začalo šoltýske osídlenie nášho kraja. Gróf Pálfy, vtedajší majiteľ Bojnického panstva, prenajímal za ročný poplatok miesta v náleziskách zlata a tak sa v súpisoch majetku dozvieme aj o výnosoch zlata. V 14-15 storočí bola ťažba na vrchole. Bohatstvo obyvateľov oživilo všetky odvetvia hospodárstva. Žiadaní boli najmä tesári, kováči, drevorubači a piliari. Vyrábali výdrevu, výstuž a nástroje pre bane. Používaní technika bola veľmi primitívna, ale účelná. Krompáč, kliny, kladivá tvorili základ. Jednoduché banské stroje –stupy na drvenie kameňa – boli z dreva, na vodný pohon.

Cach - Malinová

„Kookääglek“, prastarý miestny banícky pozdrav, pozostatok dávnych čias, ktorým sa ešte v dvadsiatom storočí zdravili pri stretnutí ľudia v našej oblasti. Tento pozdrav má podľa jazykového základu a miestneho dialektu pôvod v baníckych pozdravoch „Gluck auf!“/ na šťastie / a „Last die Schicht“/ koniec práce/.

Prvá doložená písomná správa o premývaní zlata v Cachu je doložená z 1.1.1612, hovoriaca o dlhoročnom spore medzi obcou Cach a mestom Deutsch Proben, o časť územia, na ktorom sa ryžovalo zlato. Ctihodný radný pán Jakob Drexler vypovedal pred súdnou stolicou v meste „Moderna“ v Uhorsku o vypočutí svedka Jacoba Schona, ktorého otec Stephan Schon videl raz v noci pri svojom rybníku na premývanie zlata, pravňanského richtára Jakuba Schustera jazdiť nocou na koni po sporných pozemkoch a pravdepopodobne posúvať hraničné koly. Vo veci vypovedali aj iní svedkovia z obcí Schmiedsau, Nickellsdorfer a Kanenker. Spor skončil po 27 rokoch v prospech obce Cach.

Ďalší zápis týkajúci sa obce je z 8.8.1642, pochádza z pravňanského archívu. Grof Pálfy zakázal mlynárovi v Cachu používať zlatonosný potok pre svoj mlyn, lebo tým došlo k zakaleniu potoka, ktorým sa premývali náleziská zlata.

Oba tieto dokumenty sú vyhotovené v ťažko zrozumiteľnej nemčine, hoci úradné dokumenty tej doby boli písané v latinčine alebo maďarčine. Richtár aj urbárska rada sa odmietali podrobiť nariadeniam, ktoré neboli v nemeckom jazyku.

Hodnoverný zápis o výnosoch zlata v Cachu je z roku 1648 a hovorí o ročnom výnose 40 a 1/4 lotu, čo je 700 gramov zlata.

Ešte aj dnes možno nájsť v Cachu nezameniteľné stopy po ryžovaní a ťažbe zlata. Sčasti zalesnené, sčasti viditeľné haldy a údolia umelých vodných tokov dodnes pretkávajú 100 ha územie Roboty /Fichten/, v alúviu Chvojnického potoka. O početných podpovrchových štôlňach a šachtách vypovedajú pôvodné nemecké a nárečové nemecké názvy v cachovskom katastri: Uberer, Unterer, Drexosstollen... Haldy s názvami Blockhalden, Probner Fichten, ryžoviská Stein-, Hunds-, Bettlerseifen- ...

Dohady, že sa štôlne nachádzali aj pod samotnou obcou Cach, sa potvrdili niekoľkokrát. V zápise z roku 1895 sa hovorí o tom, že pri výkopových prácach na stavbe kostola sa narazilo na podzemnú štôlňu, sčasti zasypanú jemným pieskom. Dňa 15.2.1928 sa pri hĺbení studne znovu objavila podzemná šachta a od tej doby ešte niekoľkokrát, pretože obec Malinová bola až do vybudovania vodovodu v roku 1990 odkázaná na vodu z miestnych studní.

Rozsah ryžovania a ťažby zlata v oblasti je monumentálny. Priamo na ťažobnej ploche o rozlohe 100 ha, bolo iba ľudskou rukou a umom, len za pomoci konskej sily a vodou poháňanými strojmi, premiestnené cca 12 milionov m3 kamenia a piesku. Hrúbka zlatonosných slojov sa už dnes nedá odhadnúť, ale v prierezových odvaloch sa ukazuje aj po skončení ťažby sloj 5 až 12 m hrubý. Hrubé granitové bloky boli odvážané na veľké vzdialenosti od nálezísk, boli s nimi vyrovnávaní terénne priehlbiny a nerovnosti, ktoré sa vzápätí zasýpali jemným pieskom a tak sa vytvárali krajinotvorné podmienky pre vznik lúk a chov dobytka. Výskyt granitových blokov sa spomína v lokalite „Fichtensteine“ dnes pravdepodobne podľa popisu ide o miestnu časť Nitrianskeho Pravna – Bôrik.

Zaujímavosťou, ktoré spomínajú kroniky, boli podzemné chodby „Laro“-„Hum“ a „Han“. Tieto boli vedené v čistom piesku a dlho sa tam ťažil jemný piesok. Pieskové jamy medzi Malinovou a Lazanmi sú dodnes. Najstaršia lokalita ryžovania zlata v okolí Chvojnického potoka sa nazývala Fichten. Na zvetralých nánosoch kamenia sa zachytili najprv jednoduché formy rastlín, ktoré storočia po ukončení ťažby zlata dali vzniknúť podmienkam pre rast lesa. V lokalite Roboty sa nachádzajú čarovné zákutia, v ktorých vidieť ako sa príroda sama vyrovná s ľudskou necitlivou činnosťou zasahujúcou do jej organizmu.

Podľa popisu cachovského richtára Reisela sa ešte v 30-tych rokoch minulého storočia nachádzali za dedinou veľké haldy kamenia. Dnes by ste ich hľadali márne. Boli človekom použité na stavbu domov, ciest a železníc. Priamo v teréne, v lokalite Roboty sú dodnes znateľné stopy po 3 povrchových vodovodoch, ktoré vo východnom a juhovýchodnom smere viedli cez Fichten a jeden viedol na juh po okraj zrázu na západnej strane oblasti.

Viac: http://new.nitrianskepravno.sk/index.php?action=sql&id=1676

1. časť    2. časť