Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História ťažby zlata na Hornej Nitre (2. časť)
zdroj: http://new.nitrianskepravno.sk
pridané: 31.8.2010

Fundstollen - Chvojnica

Osídlenie Chvojnice úzko súvisí s ťažbou zlata. Prví osadníci boli baníci, ktorí boli povolaní na ťažbu rudy. Meno osady naznačuje, že to boli nemeckí kolonisti. Prišli sem z Nitrianskeho Pravna roku 1337. Kopy kameňov pri potoku Chvojnica od Fichten až po Oberort /Horné miesto/,veľa prázdnych šácht a a štôlní dokazujú bohatú minulosť súvisiacu so zlatom a inými vzácnymi kovmi. Vo Chvojnici a okolí bolo vraj 120 šácht a štôlní. Zlato sa ťažilo, ale aj ryžovalo. Seifen – v rôznych obmenách, označovalo miesta v ktorých sa zlato premývaním ryžovalo zo zlatonosných nánosov riečok a potokov. Hovoria o tom miestne názvy: Hundsseifen, Thamseifen, Steinseifen … Piesok, riedený vodou sa viedol rizňami cez drevené misky a riedku sieť s malými okami, šatky, textílie,ale aj srsť, pričom sa na drsnom podklade usadzovali ťažšie čiastočky zlata a piesok sa odplavil.

Oblé kamene z ryžovísk zlata tzv. „hluché“ kamene boli použité aj na dláždenie námestia v Nitrianskom Pravne. Námestie v Nitrianskom Pravne aj jeho ulice boli hneď od začiatku veľkoryso urbanisticky naplánované a založené pre potreby veľkého mesta, na aké poukazovali prvé objavy zlata v okolí. Remeselnícke mestečko s meštianskou architektúrou je dnes jednou z najväčších pamiatkových zón na Slovensku. Staviteľské umenie a fortieľ vás osloví v každom forhause za bránou radových domov, oceníte staviteľské umenie tých čias, metrové kamenné múry, jednoduchosť, dôkladnosť a účelnosť usadlostí, ktoré bez ujmy prežili stáročia.

V meste, ktoré svoj zlatý vek prežívalo v rokoch 1458 až 1490 pod názvom Zlaté Pravno /Aranyi Prona/, sa zlato tavilo. Dodnes sa zachoval dom, kde sa spracovávalo do zlatých tehličiek. Bolo súčasťou kremnických dukátov, ktoré boli obdobou a predchodcom dnešnej meny euro, pretože ako hodnotné platidlo boli uznávané a používané na území väčšiny vtedajšej Europy.

Na začiatku 18. storočia boli štôlne vyčerpané. Obsah zlata v piesku a nánosoch bahna, ktorý prinášal zlatonosný potok, bol taký nízky, že sa jeho ťažba neoplatila. Ľudia si našli nový zdroj obživy, ktorý mal pôvod v remeselných zručnostiach, súvisiacich s ťažbou zlata. Remeselníci z Nitrianskeho Pravna a okolia boli povestní pracovitosťou, technickým umom a precíznosťou. Remeslo má zlaté dno, tu vždy platilo. Za prácou chodili nielen po Európe, ale i v zámorí , Izraeli, Egypte, Iráne a inde.

Obyčajní ľudia, ktorí si nevedeli prirodzenou cestou vysvetliť vznik a pôvod zlatých nálezísk, našli priestor v krajine fantázie pre vznik mnohých povestí, rozprávok a bájok. Vyčerpanie nálezísk, nové objavy a lacné náleziská drahých kovov v zámorí, turecké vpády a stavovské povstania v kráľovstve spôsobili postupný úpadok a zánik ťažby zlata . Po prvej svetovej vojne bolo podniknutých niekoľko pokusov o obnovenie a znovuobjavenie nálezísk. Ich propagátorom a financmajstrom bol miestny lekár Dr. Filkorn z Nitrianskeho Pravna. Nálezy boli zdokumentované, ale ich výnos bol skromný a po smrti dr. Filkorna v roku 1941 sa už v nich nepokračovalo. Jedna z miestnych povestí hovorí o tom, že pred tureckým drancovaním boli vchody do štôlní zavalené a vysadené pred nimi duby. S dubmi a pôvodnými osadníkmi odišiel aj kus slávnej histórie do zabudnutia, odkiaľ sa nám vďaka neúnavným bádateľom vynárajú jej fragmenty, aby živili našu odvekú ľudskú túžbu po poznaní, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam ideme.

Zdroj fotografií: Peter Čavojský (www.malinova.sk), www.chvojnica.eu, internet. Autor: J.Filová

Viac: http://new.nitrianskepravno.sk/index.php?action=sql&id=1676

Staré banské práce