Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Považský Inovec 1.časť
zdroj:
Slovensko I. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
17.7.2007

Považský Inovec vybieha ako klin zo severu do Podunajskej nížiny a ie obmedzený zlomami zo západu í východu voči jej neogénne) výplni. Z východu ho ohraničuje nitrianska tabuľa, zo západu výbežok Podunajskcj nížiny v širokej doline Váhu medzi Hlohovcom a Trenčianskymi Bohuslavicami. Zo severu hranici so Strážovskými vrchmi zhruba na čiare Trenčianska Turná—Trenčianske Jastrabie. Jeho stavba jc nesymetrická. Centrálnu a východnú časť vytvára hlavne kryštalinikum, severozápadnú najmä prvohory a druhohory, západnú a južnú treťohory.


Zdroj:
www.wikimedia.org

Kryštalinikum buduje najvyššie časti pohoria, prevládajú v ňom kryštalické bridlice nad granitoidnými horninami. Kryštalické bridlice tu však majú iný ráz ako v Malých Karpatoch. Pôvodne usadené flyšové súvrstvia a v nich sa nachádzajúce sopečné horniny sa pri horotvorných pochodoch dostali do hlbších častí zemskej kôry, takže ich premena prebiehala za vyššieho tlaku a teploty. Preto z nich vznikli svory, ruly a migmatity.

Kryštalické bridlice tvoria najmä severnú časť kryštalického jadra. Najväčšie plochy zaberajú muskoviticko-chtoritické svory, ktoré sa skladajú z kremeňa, chloritu, muskovitu a živca. V nich sú časté polohy bohaté na kremeň. Sú to horniny jemnozrnné, výrazne bridličnaté so slriebrisrvm leskom. V súvrství muskoviticko-chlorilických svorov sa vyskytujú drobné polohy amfibolitov smeru S—J alebo SV—JZ. Južnejšie od komplexu muskoviticko - chloritických svorov sa tiahne dosť široké pásmo migmatitov smeru Z—V. Sú jemnozrnné až strednozrnné, páskovanej textúry, ktorú vytvára striedanie tmavších polôh, bohatých na biotit, so svetlejšími kremenno-živcovvmi polohami. Pribúdaním granitickej zložky (živca a kremeňa) prechádzajú horniny do migmatitov typu žulorúl. V migmatitoch sa nachádzajú veľké polohy amtibolitov, ktoré vznikli premenou diabasov a ich tufov. Južne od komplexu migmatitov na obvode granitoidného telesa vystupuje pás biotitických a dvojsľudových pararúl, t. j. Rúl, ktoré vznikli premenou zo starších sedimentov.

Prevládajú biotitické pararuly minerálneho zloženía: kremeň, plagioklas, biotit. Pri styku s granodioritovým telesom bývajú Často migmatitizované atebo tepelne zmenené na rohovcové biotitické pararuly. Sú to horniny veľmi tvrdé, jemnozrnné, ktorých bridličnatosť sa pribúdaním dotykového účinku stráca. Kryštalické bridlice Inovca sú na mnohých miestach spätne premenené na horniny podobné fylitom, ktoré sa nazývajú fylonity. Obsahujú najmä sericit, chlorit a kremeň. Táto spätná premena sa odohrala najmä počas alpínskeho vrásnenia.

Granitoidné horniny sa vyskytujú najmä v strednej časti pohoria. Hlavný masív sa nachádza západne od Tesár. Prevládajúcou horninou je strednozrnný až hruhozrnný biotitický granodiorit,ktorý miestami prechádza do porfyrovitých muskovitických žúl. Menšie výskyty granodioritov sú na Zlatom vrchu, na južnom konci pohoria pri Hlohovci a severne od Závady.

1.časť   2.časť   3.časť