Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Tríbeč (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
9.10.2007

Pohorie Tríbeč vybieha ako úzky horský klin do severnej časti Podunajske) nížiny medzi riekou Nitrou, ktorá ho ohraničuje zo západnej strany, a riekou Žitavou na východnej strane. Na východe hraničí s vulkanickými pohoriami — Vtáčnikom a Pohronským Inovcom. Jeho ohraničenie voči neogénnym sedimentom severných výbežkov Podunajskej nížiny je tektonické.

Na základe geologickej stavby možno pohorie Tríbeč rozdeliť na dva hlavné celky: masív tríbečsko-zoborský, ktorý zaberá juhozápadnú časť pohoria, a masív rázdielsky, ktorý zaberá severovýchodnú časť pohoria. Oba masívy sú od seba oddelené varískym zlomom, ktorý ovplyvňoval paleogeografický ráz najmä v mladšom paleozoiku. Rozdiely medzi obidvoma masívmi sa prejavujú v stavbe. Tríbečsko-zoborský masív je budovaný granitoidnými horninami a obalovou sériou druhohôr, vystupujúcou na jeho okrajoch, kým rázdielsky masív budujú kryštalické bridlice a na jeho obale sa zúčastňuje perm a druhohory. Ďalej je tu krížňanský a chočský príkrov.

Kryštalinikum tríbečsko-zoborského masívu zastupujú granitoidné horniny, ktoré tvoria jeho väčšiu časť. Najrozšírenejším typom sú biotitické kremenné diority a granodiority. Sú to mladšie varíske intrúzie (hlbinné telesá), ktoré vznikli na konci vrchnej fázy varískeho vrásnenia. Biotitické kremenné diority vystupujú najmä v spodnej časti. Sú svetlosivej farby, strednozrnné až hrubozrnné, zložené predovšetkým z kremeňa, plagioklasov a biotitu. V menšom množstve je zastúpený amfibol, draselný živec a zo sekundárnych minerálov sericit, chlorit, sagenit, epidot, zoizit a kaolinit.

Kremenné diority prechádzajú do biotitických granodioritov, ktoré sú strednozrnné a všesmernej textúry. Základné minerály sú zastúpené kremeňom, plagioklasom, ortoklasom a biotitom. V severovýchodnej časti granitoidného masívu, západne od Skýcova, vyskytuje sa najkyslejšia odroda granitoidov, a to svetlý dvojsľudový granit, prechádzajúci do muskovitického až dvojsľudového granodioritu. V granitoidoch tríbečsko-zoborského masívu sú časté žily aplitov a pegmatitov, ako aj kremeňa. Kremenné žily sú miestami zlatonosné a ich uvoľnené zlato premiestené do náplavov sa v minulosti ryžovalo v okolí Zlatna.

Razdielsky masív, vystupujúci v severovýchodnej časti pohoria, vytvárajú kryštalické bridlice; od tríbečsko-zoborského masívu je oddelený pruhom sedimentov permu a spodnotriasových kremencov obalovej série.

Kryštalické bridlice v predmetamorfnom vývoji zodpovedajú ílovito-piesčitým sedimenrom, v ktorých sa vyskytujú telesá zásaditých polohlbinných intruzívnych hornín, zodpovedajúcich pôvodným gabrodioritovým, prípadne diabasovým horninám. Viackrát sa rôznym spôsobom metamorfovali. Najprv podľahli progresívnej regionálnej premene, pričom z pôvodných sedimentov vznikli pararuly, z intruzívnych hornín amfibolity. Počas intrúzie granitoidných hornín bola ich časť tiež ovplyvnená a vznikli migmatity. Nakoniec podľahli, najmä v alpínskej horotvornej fáze, spätnej regionálnej pre-mene a z pararúl vznikli svory. Najrozšírenejším typom kryštalických bridlíc v razdielskom masíve sú muskovmcko-chloritické svory, ktoré miestami obsahujú granáty. Sú to bridličnaté horniny svetlo-zelenkastej a sivozelenej farby. Skladajú sa najmä z kremeňa, biotitu, sčasti druhotne premeneného v chlorit, z muskovitu, živca a granátu.

Migmatíty sa vyskytujú po oboch stranách Hlbokej doliny a prevažuje v nich granitoidný materiál. Vyznačujú sa zreteľnou páskovanou textúrou so svetlými, až 4 mm hrubými prúžkami granitoidnej zložky. Niekde táto zložka úplne zatláča pôvodný sedimentárny materiál; horniny potom získavajú postupne všesmernú textúru a povahu kyslých aplitických granitoidov.

Vo svoroch i migmatitoch sa vyskytuje niekoľko telies amfibolitov. Skladajú sa najmä z amfibolu a živcov, ktoré sú obyčajne zmenené na sericit. Kryštalické bridlice sú kde-tu poprerážané kremennými žilami a žilami aplitov a pegmatitov, ktoré vznikli pri intrúzii granitoidov tríbečsko-zoborského masívu. Pri Jedľových Kostoľanoch sa vyskytujú v kryštaliniku menšie sideritové žily, z ktorých sa v minulosti ťažilo.

Paleozoikum v pohorí Tríbeč tvorí jednak bezprostredný obal kryštalinika, jednak je zastúpené v chočskom príkrove. Paleozoický obal kryštalických bridlíc razdielskeho masívu tvorí súvrstvie permu vo vývine verukána. Najrozšírenejším typom hornín sú červené, červenofialové a zelené arkózy a droby. Zvyčajne sú masívne a tvoria mocné lavice. Sú zložené hlavne zo zŕn kremeňa, živca a muskovitu, ojedinele obsahujú aj úlomky kryštalických bridlíc a granitoidných hornín. Pestré bridlice, väčšinou piesčité, tvoria v nich rôzne mocné polohy. V období permu predstavoval tríbečsko-zoborský masív vyvýšeninu, ktorá sa intenzívne denudovala a poskytovala materiál pre sedimenty v zníženinách. V tom období boli z masívu pravdepodobne eróziou odstránené i kryštalické bridlice, ktoré pôvodne tvorili plášť granitoidného masívu.

1. časť   2. časť