Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Tríbeč (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 11.10.2007

Druhohory budujú najmä okrajové časti pohoria a sú vyvinuté v troch sériách: obalová séria — zvaná tríbečská, zliechovská séria—zastupujúca krížňanský príkrov,a čiernovážska séria zastupujúca chočský príkrov.

Tríbečská séria sa začína transgresívnymi spodnotriasovými kremencami, ktoré vlastne všade lemujú kryštalinikum, prípadne perm. Sú väčšinou svetlých farieb, jemnozrnné až hrubozrnné dobre lavicovité. Medzi jednotlivými lavicami sú vyvinuté tenké vrstvičky kremito-sericitických brid-líc. V lome pri Žiranoch sa kremence ťažia na hutnícke a stavebné ciele. Nad kremencami je vyvinuté karbonátové súvrstvie, zložené z navzájom sa striedajúcich vápencov a dolomitov.

Charakteristické tvary pohoria Tríbeč

Vápence sú zväčša svetlosivé, miestami však i biele a tmavosivé. Väčšinou sú lavicovité a v okolí Dolných Štitár obsahujú tenké vložky sivých ílovitých bridlíc. Dolomity sú väčšinou tmavé, lavicovité i masívne. V tomto sú-vrství sa našla fauna lastúrnikov (Nuculla strígilita, Placunopsis ostracina, Entolium discites). Vrchný trias je vyvinutý v podobe karpatského keuperu,v ktorom prevládajú svetlé kremence a arkózové pieskovce.

V nich sú polohy pestrých ílovito-sericitických bridlíc a chloriticko-seridtických fylitov. K naj-vyššej časti vrchného triasu - rétu sa počítajú tmavé piesčité vápence, lumachelové vápence a bridlice. Obsahujú druhy lastúrnikov, ako Lima snbdupla, Entolium hehlii, Cardita austriaca a iné. Stredný a vrchný trias je rozšírený najmä v južnej časti Tríbeča, v okolí Zobora a Pliešky.

Jura tríbečskej série má prevažne plytkovodný vývoj a je zachovaná v oblasti Zobora a medzi Krnčou a Janovou Vsou. Spodná časť (lias) je vyvinutá v podobe sivých až čiernych vápencov, miestami krinoidových a piesčitých.

Charakteristickým znakom pre toto súvrstvie sú rohovce, ktoré tvoria buď hľuzy, alebo tenké lavicovité polohy vo vápencoch. Strednú a vrchnú časť jnry (doger - malm) tvorí v nadloží predošlého súvrstvia pestrý komplex vápencov. Sú to biele, žltkasté a ružové piesčité krinoidové vápence, masívne i lavicovité, vyššie červené, červenofialové, dobre zvrstvené vápence s rohovcami. Ťažia sa na stavebné ciele v lome pri Drážovciach. Najvyššiu časť jury zastupujú svetlé lavicovité rohovcové vápence s Calpionella alpina, s globochetami a krinoidmi.

Krieda, ktorá sa zachovala len na západnom úpätí Zobora, sa vyvíja z vrchnej jury a tvoria ju sivé vrstevnaté vápence, miestami s rohovcami, ďalej slienité vápence a slienité bridlice.

Celá tríbečská séria je epizonálne, t. j. v malých hĺbkach, metamorfovaná, čo sa prejavilo zbndličnatením hornín a vznikom sericitu na plochách bridličnatosti. V severnej časti Tríbeča nad rôznymi členmi tríbečskej série leží krížňanský príkrov, ktorý tvorí zliechovská séria.

Zliechovská séria tu má stratigrafické rozpätie od spodného triasu až po strednú kriedu. Začína sa verfénskymi vrstvami, t. j. pestrými bridlicami a pieskovcami. Stredný trias sa začína bielymi vápencami, ktoré väčšinou tvoria malé polohy.

Najrozšírenejšou horninou stredného triasu zliechovskej série sú dolomity. Obyčajne sú sivé alebo čierne a ľahko sa rozpadávajú na dolomitickú múčku. V okolí Veľkého Poľa, Píly a Jedľových Kostolian sú dolomity silne organogénne, s množstvom rias (Teutlo-porella herculea, Diplopora anulata), s krinoidmi i lamelibranchiátami.

Vrchný trias sa začína lunzskými vrstvami (tmavé až čierne bridlice s polohami pieskovcov), ktoré vystupujú ako šošovky uprostred dolomitov alebo na rozhraní dolomitov a keuperu. Ich mocnosť je malá (10—15 m).V ich nadloží miestami vystupuje sivý dolomit, podobný strednotriasovému. Nad dolomitmi alebo priamo nad lunzskými vrstvami leží karpatský keuper. Podstatnú časť keuperu zliechovskej série tvoria červeno-fialové ílovité bridlice s polohami zelených bridlíc a pieskovcov. Časté sú vložky dolomitov buď svetlých, alebo žltkastých. Podstatnú časť keuperu v okolí Veľkého Poľa tvoria dolomity, a pestré bridlice sú v nich len ako vložky. V nadloží keuperu je obyčajne menšia poloha tmavých až čiernych vápencov, ktoré sú často organogénne, krinoidové, koralové alebo lumachelové. Obsahujú faunu Retavicula contorta, Modiola minuta, Terebratula gregaria, Lima succinata a i. Patria k rétu.

Jura zliechovskej série na rozdiel od obalovej má hlbokomorský vývoj. Spodná časť (lias) je vyvinutá v troch podobách. Je to predovšetkým vývoj ílovito-slienitých bridlíc čiernej a sivej farby, s vložkami vápencov. Južne od Malých Uheriec sa v nich našli druhy Plicatula hettangiensis a vo vápencoch južne od Radobice Gryphea arcuata, Chlamys subulata. Ďalšou fáciou je vývoj škvrnitých slieňov. Je to súvrstvie zložené zo slieňov a slienitych vápencov, ktoré majú na čerstvom lome tmavé škvrny. Táto fácia netvorí súvislú polohu, ale vystupuje šošovkovito nad predošlým súvrstvím.

Obsahuje faunu amomtov (Echioceras raricostatum Partschiceras partschi, Phylloceras sp., Gleviceras sp.) a lamehbran-chiát (Spiriferína sp., Oxytoma sinemuriensis). Málo rozšírená je adnetská fácia. Reprezentujú ju červené slienité hluznaté vápence s amonitmi Arietites algovianum, Phylloceras sp., Lithoceras sp. a i. Stredná a vrchná jura (doger — malm) má malú hrúbku a vystupuje len v podobe šošoviek. Patria sem červené a zelené rádiolarity, rádioláriové a slienité vápence.

Krieda sa vyvíja z vrchnej jury a naspodku je zastúpená slienitými vápencami, ktoré obsahuju kalpionelovú mikrofáciu a z amonitov Beriassella pontica. V nadloží tohto vývoja (neokóm) sa vyskytuppolohy sivých až čiernych organogénnych vápencov. K strednej kriede patrí súvrstvie slienitých bridlíc, slieňovcov a vápnitých pieskovcov, ktoré obsahujú množstvo foraminifér.

Zliechovská séria v Tríbeči je takisto epizonálne metamorfovaná, čo na niektorých miestach spôsobilo značnú zmenu pôvodných hornín.

Chočský príkrov je v Tríbeči zachovaný tiež len v severnej časti a tvorí ho melafyrová a čiernovážska séria, ktorá leží v tektonickom nadloží krížňanského príkrovu. Melafýrová séria sa začína súvrstvím karbónu, ktorý vystupuje na povrch najmä v okolí Malej Lehoty. Má zvyčajný vývoj tmavých sľudnatých pieskovcov až zlepencov, s polohami sivých až čiernych sľudnatých bridlíc. Na iných miestach leží na báze chočského príkrovu permské súvrstvie s melafýrmi. V spodných častiach sú vyvinuté arkózové pieskovce až arkózy alebo droby. Obyčajne sú strednozrnné až hrubozrnné, hrubovrstevnaté a masívne. Nad nimi sú na niekoľkých miestach vyvinuté malé melafýrové prúdy.

Vo vrchnej časti súvrstvia prevládajú pestré bridlice a pieskovce, kým arkózy sú zriedkavejšie. Spodný trias sa začína kremencami, ktoré vystupujú východne od Jedľových Kostolian a pri Veľkých Uherciach. Vyššiu časť spodného triasu, známu z okolia Turčianok, tvoria ílovité a slienité bridlice a slienité vápence. Na báze stredného triasu vystupuje slabšia poloha vápencov sivej farby.

Hlavnú masu stredného triasu tvoria dolomity, ktoré sa miestami rozpadávajú na dolomitovú múčku. Južne od Partizánskeho sa v nich našli zvysky rias druhu Diplopora annulata. Vrchnotriasové horniny sa vyskytujú v chočskom príkrove len medzi Brodzanmi a Krásnom. Sú to tenké polohy lunzských vrstiev uprostred dolomitov, v ich nadloží dolomity a východne od Krásna svetlé vápence, v ktorých sa našli zvyšky lamelibranchiát rodu Daonella.

Jura a krieda v chočskom príkrove Tríbeča nie sú známe.

Z tektonického hľadiska predstavuje Tríbeč megaantiklinálnu hrasť, obmedzenú zo severozápadu i juhovýchodu zlomami smeru SV-JZ. Druhý výrazný zlomový systém má smer SZ-JV, ktorým je Tríbeč obmedzený voči neovulkanitom Vtáčnika a ktorý oddeľuje aj zoborsko-tríbečský a razdielsky masív.

1. časť   2. časť