Pahorkatina pod Slanskými vrchmi
Minerály
a horniny Slovenska ::
prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
- Reliéf (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
2.2.2009
Na Slovensku od nepamäti odlišujú ľudia dve prírodné a z mnohých stránok aj hospodársky kontrastné časti svojej krajiny. Na severe je to karpatská vysočina, ktorú priliehavo nazvali "Horniaky" (i Horná zem). Na juhu sa zas rozkladá podkarpatská nížina, ktorú nazvali "Dolniaky" (i Dolná zem).
Na našich nástenných mapách a v učebniciach pokladá sa vrstevnica výšky 200 m n. m. (nad morom) za rozmedzie medzi nížinou a vysočinou. Pre Slovensko, ktorého územie nikde nezostupuje na úroveň hladiny mora a ktoré opúšťa Dunaj a Bodrog vo výške približne 100 m n. m., je výhodné posunú~ hornú hranicu nížin o 100 m vyššie. Tým do územia "Dolniakov" zahrnieme veľké súvislé plochy rovín a plytkých pahorkatín v dunajských kotlinách. Vo výškach nad 300 m n. m, je už rovín a plytkých pahorkatín veľmi málo.
Ostatnú časť Slovenska vo výškach nad 300 m n. m. zaberá vysočina.
Pojmami "nížina" a "vysočina" vyjadrujeme teda len jedinú vlastnosť krajiny - výškový stupeň vo vzťahu k hladine mora. Aj keď sú nížiny častejšie rovinaté a vysočiny častejšie vrchovaté, nemôžu sa tieto vlastnosti tvarov zemského povrchu pri jeho delení na nížinu a vysočinu brať do úvahy.
Všeobecne prevláda mienka, že Slovensko je krajina s veľkou prevahou vysočín. Priložená tabuľka ukazuje, že máme aj rozľahlé plochy nížin - veľmi významných najmä z hospodárskeho hľadiska.
Nížina
Nížina sa rozkladá bezmála na celom juhu Slovenska. Na západe má sklon k Dunaju, na východe k Tise. Pozdĺž riek zasahuje hlboko medzi výbežky karpatskej vysočiny. Pozdĺž Váhu ide až k Bytči, pozdĺž Nitry nad Prievidzu, pozdĺž Hrona až k Zvolenu a pozdĺž Krupinice nad Krupinu. Na východnom Slovensku vybieha pozdĺž Torysy takmer po Sabinov.
Najhlbšie zálivy nížiny vytvorila erózia veľkých zdrojníc Bodrogu. Pozdĺž Tople siaha po Bardejov, pozdĺž Ondavy až vyše Svidníka a pozdĺž Laborca takmer po Medzilaborce. Tu zabieha dolinami riek pod hlavný chrbát Karpát až na vzdialenosť 10-20 km.
Pahorkatina
pod Slanskými vrchmi
Nížinu na juhu východného Slovenska spája s nížinou nad Dunajom významný nížinový koridor, ktorý sleduje Ipeľ, dolnú Rimavu, Slanú a dolný Hornád, ďalej Torysu. Tento nížinový koridor, ktorý na juhu ohraničuje dlhý pás vysočiny v severnom Maďarsku medzi ústím Ipľa do Dunaja a ústím Slanej do Tisy, prechádza raz na slovenské, raz na maďarské územie, alebo ním hranice - ako je to na Ipli - prechádzajú po dĺžke.
Karpatská vysočina vybieha na juh do nížiny v podobe polostrovov. Tieto polostrovy rozdeľujú celé Dolniaky na čiastkové nížiny. Na západe, za horskou hradbou Malých Karpát, rozkladá sa Záhorská nížina na ploche asi 1400 km2. Od Bratislavy až po Šahy, kam siaha výbežok Krupinskej planiny, rozprestiera sa na ploche asi 12 000 km2 Podunajská nížina. Je to 60 % celého nížinového stupňa Slovenska.
Dlhý nížinový koridor medzi hlavnou časťou Karpatskej vysočiny a jej časťou v severnom Maďarsku na našej strane štátnej hranice pozdĺž Ipľa, Slanej, Bodvy, Hornádu a Torysy budeme nazývať Juhoslovenskou nížinou. Má rozlohu asi 2600 km2. Na východ od Slanských vrchov rozkladá sa na ploche asi 4000 km2 Východoslovenská nížina. Je to vlastne severný výbežok Veľkej Dolnej zeme, kým Podunajská nížina tvorí severnú polovicu Malej Dolnej zeme.