Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Gejdák – Krkavá skala – Vlkolínske lúky – Vlkolínec (3. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 24.5.2018

Od kaplnky pri ceste na Vlkolínec pokračujeme po chodníku ku Krkavej skale.v tejto nadmorskej výške je už oveľa viac snehu ako v Ružomberku. Kríky sú pokryté krásnymi bielymi „vankúšmi“. Sme na slnečnej stráni, teplota je o niečo vyššia. Ale stále hlboko pod nulou.

Chodník okolo Krkavej skaly je vlastne pozostatkom dávnej Mederlyho cesty. Vedie popod Sidorovo na Vlkolínske lúky. Je sčasti vysekaná do svahu, sčasti vedie po násype. V lete je veľmi pekne rozoznateľná.

Prichádzame priamo ku Krkavej skale. Krásny kamenný monument máme priam na dosah ruky. V mrazivom vzduchu sa pyšne dvíha nad chodníkom. Okolie skaliska je pokryté rozsiahlym suťovisko. Teraz je však pokryté snehom. Kráčame ďalej. Niekoľko sto metrov za skalou odbočuje chodník, po ktorom by sme sa dostali lesom do Ružomberka. My pokračujeme prudším stúpaním popod južný svah Sidorova. Výhľady sú minimálne. Sidorovo bolo kedysi z južnej strany odlesnené, teraz je už porastené borovicovým a smrekovcovým porastom.

Na viacerých miestach sú pekne v viditeľné pozostatky oporných múrov Mederlyho cesty. Múry sú z kameňov pokladených na seba – nespevnené, ale napriek tomu držia celé desaťročia. Asi po polhodine stúpania od Krkavej skaly prichádzame k miestu, kde sa chodník stretáva so širšou cestou, ktorá vedie z Vlkolínca na sedlo Vrchlúky. Tu je nádherný výhľad a bezvetrie, takže sa opäť kocháme prírodou. Vychutnávame si samotu.

Pokračujeme na Vrchlúky. Výrazné sedlo je v nadmorskej výške 860m. Nie je to vysoko, ale výhľad na Revúcku dolinu, Nízke Tatry a na skaliská Haliny je úchvatný. Človek sa nevie dopozerať. Dávame si prestávku s čajom a pomaly začíname zostupovať do Vlkolínca.

Balvany na úpätí Krkavej skaly
Zväčšiť obrázok