Minerály a .horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Ludrovská dolina (1. časť)
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
5.8.2008

Jedna z najzápadnejších dolín Nízkych Tatier začína pri dedine Ludrová - 8 km od Ružomberka. Dolina je dlhá približne 7 kilometrov a končí pod majestátnym vrcholom Salatínu 1630m.

Prístup

Do Ludrovej sa dostaneme prímestskými autobusmi z Ružomberka, dolina je však prístupná bicyklom až takmer na koniec. Dokonca prvých 5 kilometrov má cesta celkom dobrý spevnený asfaltový povrch. Sklon cesty je veľmi mierny a nie je potrebná žiadna veľká fyzická zdatnosť, aby sme sa previezli hore.


Stredná časť Ludrovskej doliny má široké a ploché dno

Horské hrebene

Severozápadná časť Nízkych Tatier je budovaná predovšetkým vápencami a dolomitmi chočského príkrovu. Z hornín sa tu ešte vyskytujú tenšie vrstvy pieskovcov, rohovcových vápencov, slieňovca a ílovitých bridlíc.Zriedkavé sú výskyty paleovulkanitov, ktoré popisovala literatúra. Ja osobe som našiel len jednu vzorku, ktorú by som mohol s trochou fantázie nazvať augititom.

Dolina je obkolesená nerovnako vysokými hrebeňmi. Ľavý hrebeň je nižší, dosahuje približne výšku 1100m. Jeho dominantou sú vrchy Ostrô a Brankov. Ostrô je zalesnený kopec známy z čias SNP, kedy sa tu odohrávali naozaj ťažké boje povstaleckej armády, ktorá bránila prístup k Bystrici. Brankov je len o niečo vyšší - hlavný vtchol je zalesnený a strmý, za ním južnejšie sa nachádzajú romantické hole Veľkého Brankova. Hrebeň je sprístupnený zančkovaným turistickým chodníkom, ktorého bočná vetva klesá aj do Ludrovskej doliny.

Pravý hrebeň je oveľa vyšší. Od Ludrovej pozvoľna stúpa cez Kohút, Bohúňovo, ktoré už presahuje 1300 m až k samotnému vrcholu Salatínu. Aj tento hrebeň je sprístupnený turistickou značkou, ktorá umožňuje prechod do Liptovskej Lúžnej.

Minerály

Dolina je medzi zberateľmi málo známa. V oblasti Salatína a jeho bližšieho okolia sa vyskytujú zaujímavé krasové útvary. Najznámejší je asi kaňon Hučiaky, ktorý si krásou nezadá s najkrajšími roklinami Slovenského raja. Má však navyše punc osamelosti a divokosti, ktorý sa už na mnohých miestach Slovenska vytráca.

Z minerálov sa v tunajších vápencoch vyskytuje hlavne kalcit. V dolomitových "vrstvách" na začiatku doliny pod Kohútom a Bohúňovom sa dajú miestami nájsť prekrásne kalcitové kryštály neobyčajnej veľkosti. Žilné kalcitové výplne tiež nie sú vzácnosťou.

Vo vápencových vrstvách sú kalcity tiež bežné, ale až takú krásu ako v dolomitoch nedosahujú. Zriedkavejšie sa tu dajú nájsť limonitové výplne.

Pri troche šťastia možno objaviť aj rohovce, hlavne sivastej alebo zelenkavej farby. Majú charakteristický "opálovitý" vzhľad. Zaujímavý prehľad o tunajších horninách získame, keď sa zastavíme pri náplavoch potoka, ktoré sú neobyčajne pestré a farbisté.

Prechod dolinou

Dolina začína pri konečnej zastávke autobusu neďaleko ludrovského futbalového ihriska. Stúpanie cesty je veľmi mierne. Dolina má z "turistického" pohľadu niekoľko častí. Nástupná - úvodná časť má podobu zúženého hrdla - akejsi tiesňavy, kde cesta vystupuje pomerne strmo vysoko nad potok. Našťastie toto stúpanie je veľmi krátke.

Po prechode prvou tiesňavou sa začína asi kilometer dlhá rovinka. Dolina sa rozširuje a máme pekný výhľad na vrcholy kopcov, ktoré ju obkolesujú. Dno doliny je trávnaté a kosené. V lete je obľúbeným miestom piknikov a podobných radovánok (keďže je otočená na juh, príjemné slniečko tu svieti takmer po celý deň).

Prichádzame do strednej časti doliny, tu nás čaká ďalšia tiesňava, tentokrát oveľa užšia ako predošlá. Bralnaté svahy schádzajú až ku dnu doliny, potok je t rýchlejší a prudší.

Za tiesňavou máme ďalší výhľad - priamo pred nami sa dvíhajú do 1400-metrovej výšky bralá Úplazov. Mohutný vápencový masív je akoby západnou vetvou Salatína. Prichádzame k malej chate - horárničke pri odbočke do Hučiakov. Červeno značkovaný chodník na Salatín odbočuje do tiesňavy, my pokračujeme treťou tiesňavou strmšie stúpajúcou cestou hore.

Ocitneme sa na lúčnatej - sčasti odlesnenej "poľane" v závere doliny. Asfalt mizne a od drevoskladu je už cesta veľmi zlá vhodná len pre horský bicykel, aj to nie dlho. Dostali sme sa pod svahy Veľkého Brankova a máme možnosť vystúpiť naň (bez turistického značenia) a zísť na druhú stranu hrebeňa na Podsuchú.

Návrat do Ludrovej je na bicykloch už veľmi rýchly, stále miernym zjazdom trvá okolo 20 minút. Pešia turistika je samozrejme časovo náročnejšia, do dediny prídeme asi za 1,5 až 2 hodiny.

1. časť   2. časť