Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Milošová (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 22.11.2008

Na výlet do Milošovej vyrážame neskoro popoludní. Z nášho východiska v Čadci cestujeme  autom. Naša exkurzia začína v dobrej nálade, ktorá je len umocnená skvelým predjesenným počasím.

Prístup

Lokalita Milošová  - Megoňky je „svetoznámou“ ukážkou guľovitej odlučnosti pieskovcov (podľa mňa skôr zlepencov). Pieskovce v ktorých sa táto prírodná zaujímavosť vyskytuje sa nachádzajú v úzko pruhu vedúcom popod hraničný horský hrebeň s Českou republikou.

Do lomu, ktorý sa nachádza naozaj len niekoľko metrov od hranice sa dá pohodlne dopraviť autom po dedinskej asfaltke. Milošová je typická kysucká dedinka, ktorá sa ťahá v dĺžke niekoľkých kilometrov pozdĺž potoka. V Čadci treba odbočiť z cesty vedúcej na Český Těšín tesne pred železničným nadjazdom. Keďže tu býva veľká premávka, treba byť veľmi opatrný a neprehliadnuť odbočku, pretože otočiť sa tu dá len veľmi ťažko.

Kamenná guľa v stene lomu v Milošovej

Z Čadce  je k lomu v Milošovej asi 9 kilometrov. Cesta je len jedna a na jedinej odbočke, ktorá by nás mohla pomýliť je výrazná tabuľa, ktorá neomylne ukazuje ku kamenným guliam. V týchto miestach štátna hranica napodiv neprechádza horským hrebeňom ale nízkymi vŕškami, takže nás jej blízkosť sprvu trochu zaskočila. Lom, ku ktorému sa chceme dostať je z posledného kilometra cesty celkom dobre viditeľný, čo ešte viac uľahčuje orientáciu.

Auto nechávame na maličkom parkovisku pri vchode do lomu. Stojí tu rodinný dom, v ktorom funguje aj malý obchod a „bufet“. Domácim sľubujeme, že sa prídeme osviežiť. Pred lomom je inštalovaná náučná tabuľa, ktorá nám poskytuje informácie o prírodnej pamiatke. Zároveň sa dozvedáme, že návšteva lomu je len časťou náučného chodníka, ktorý sa dá prejsť na niekoľko minút a umožňuje vidieť čo najviac.

Lom

Do kameňolomu vedie úzka, kedysi pravdepodobne asfaltová cesta dlhá asi 200 metrov. Vchádzame do krásneho pieskovcového amfiteátra, ktorý je otočený smerom na juhozápad. Lom je členený do niekoľkých poschodí. Keďže sa tu hornina už neťaží, postupne sa objavujú takzvané pionierske dreviny, predovšetkým brezy, ktorými hlavne vrchné poschodia postupne zarastajú.

Šírka lomu je asi 30 metrov a výška tak podobne. Nie je to teda žiadny veľkolom.

Hornina

Horninou sú pieskovce až zlepence. Niekedy majú zaoblené kamienky v zlepencoch veľkosť až do 5 centimetrov. Pieskovec je žltkastého sfarbenia a je pomerne ľahko opracovateľný. Zlepence sa skladajú z rôznofarebných „oblázkov“ z rôznych typov hornín. Niektoré obsahujú hlavne žulu a granodiorit, iné sa skladajú z vápenca, bežné sú aj iné usadené horniny či metamorfity. Niektoré vzorky zlepenca mali skôr brekciovitý charakter – svedčiaci o pomerne krátkom transporte sedimentu pred jeho usadením.

Kamenné gule

Ako sme sa dozvedeli na informačnom paneli, vznik kamenných gulí dodnes nikto s absolútnou presvedčivosťou nevysvetlil. Faktom je, že sa tu vyskytujú v neobyčajnej veľkosti a v značnom množstve. Prekvapujúci je aj druh horniny. Guľovité útvary v horninách nie sú obyčajne až také nezvyčajné, väčšinou sa však nachádzajú v iných typoch hornín, napríklad v sopečných.

Kamenné gule sa z tejto lokality pred jej vyhlásením za chránený objekt bežne odvážali, údajne ich má veľa ľudí v záhradách. Niektoré sa dostali vo forme daru až do zahraničia, spomína sa napríklad dar partnerskému mestu Toruň v Poľsku.

Najväčšia miestna guľa má veľkosť takmer tri metre, v pieskovci ostal dokonca zachovaný „odtlačok“ po ešte väčšom objekte. Ochrana týchto vzácnych prírodných výtvorov je naozaj namieste – aj keď je lokalita pomerne málo známa slovenskej verejnosti, o to väčší záujem o ňu prejavujú turisti z Čiech a Poľska.

Žiaľ, miestny pieskovec a zlepenec je pomerne mäkká hornina – vystavený povetriu a chladnej kysuckej klíme má tendenciu rýchlo zvetrávať. Možno teda bude nutné zvoliť nejakú formu konzervácie kamenných gúľ skôr ako ich poškodí či nebodaj zničí „erózia“.

Vandali

Ako všetky dostupnejšie slovenské pamiatky, ani tunajší lom sa nevyhol nájazdu vandalov a kadejakých „tiežturistov“, ktorých vplyv je citeľný. K najnižšej, ľahko prístupnej kamennej guli vedie strmý chodník, ktorý sa pomaly zosýpa. Ľudia samozrejme majú tendenciu chodiť hore – dolu po kameňolome, niektorí jedinci zliezajú jeho steny priam s nasadením života.

Ešte horšie sú prejavy skutočného vandalizmu – kopy všelijakých odpadkov, papierov, konzerv a obalov sa povaľujú kade – tade. Celkom nás dorazila kopa haluzia a iného záhradného bordelu, ktorú akýsi snaživec doviezol a vykydol priamo doprostred lomu. Veď ako inak to má byť – nestrážený lom sa  automaticky stáva čiernou skládkou. Tento má okrem svojej odľahlosti ešte aj výhodu výborného prístupu po dobrej ceste a dokonalého krytia pred zrakmi prípadných „bonzákov“.

Ochrana prírody

Lokalita Milošová spadá pod ochranárske aktivity Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Táto rozľahlá CHKO sa „skladá“ z dvoch častí. V rámci Kysúc sa stará o viacero zaujímavých geologických objektov – spomenieme Korňanský ropný prameň, Klokočovské skálie (výskyt kamenných gúľ menšej veľkosti, zato však v prirodzenom odkryve.

Turistický ruch

Turistika na Kysuciach „kvitne“ skôr v hornatejších častiach, takže Milošová je mierne bokom. Svojou zaujímavosťou priťahuje návštevníkov, okolie však neponúka aktivity spojené z klasickým rozptýlením ako lyžovanie, termálne kúpaliská a podobné radovánky. Svojich nadšencov si však táto krásna lokalita určite udrží.

1. časť   2. časť