Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Saský vrch (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
13.1.2010

Saský vrch je názov jedného z vyšších vrcholov v juhovýchodnej časti Štiavnických vrchov. Kopec sa nachádza asi 7 km južne od známeho Svätého Antona (predtým Antola). Na výlet vyrážame autom z Krupiny. Je septembrové popoludnie, ale v meste vládne takmer 25 stupňová horúčava. V aute stúpa teplota hádam na štyridsiatku, takže sa tešíme z toho, že cestovanie bude krátke.

Mesto opúšťame smerom na Banskú Štiavnicu, po siedmich kilometroch prechádzame Žibritovom a na deviatom kilometri dosahujeme sedlo Tomperk. Cesta ďalej klesá k Sv. Antonu. My tu zastavujeme a parkujeme auto na širokom drevosklade napravo do cesty.

Sedlo Tomperk

Sedlom síce prechádza najkrajšia spojnica medzi dvomi okresnými mestami ale autobus tadiaľto nechodí. Cesta bola ešte v nedávnej minulosti úplným hororom, teraz je asi dva roky po rekonštrukcii a jazdí sa po nej výborne, hoci je úzka a má veľa zákrut.

Zo sedla je veľmi pekný pohľad na západ, kde výhľadu dominuje Sitno. Perfektne vidieť vrcholovú časť, pri pohľade dalekohľadom sa dajú rozoznať tri budovy na vrchole – obrovská televízna veža, malá budova vežičky-rozhľadne a budova nekonečne dlho rozostavanej turistickej chaty.

Cesta k Rázdelu

Opúšťame Tomperk a po asfaltovej lesnej ceste miernym stúpaním kráčame smerom na juh. Cesta vedie viac-menej po hrebeni, ktorý je plochý a nevýrazný. Po necelom kilometri prichádzame k prekrásnej poľovníckej chate na Rázdeli. Pri chate si dávame prvú prestávočku. Z križovatky lesných ciest máme pomedzi koruny stromov pekný výhľad na Saský vrch, ktorý sa dvíha ešte asi 100 až 150 metrov nad nami.

Pri „horárni“ Rázdel sa pripájame k modro značenej turistickej trase, ktorá prechádza z Banského Studenca cez Žibritov a končí v Kráľovciach (Krnišove). Stále pokračujeme po asfaltovej ceste, teraz však už mierne stúpajúc. Pomedzi stromy sa nám poriedko odkrýva výhľad na východ. Vidíme severné svahy Buzalkového vrchu nad Žibritovom zbrázdené rúbaniskami.

Na Saský vrch

Lesná cesta, po ktorej putujeme obchádza hlavný vrchol Saského vrchu z východu, síce len o niekoľko sto metrov. To nás veľmi netrápi, pretože podľa našich „informátorov“ je aj tak celý zalesnený a v lete prakticky bez výhľadu. Na občasné výhľady je predsa len o niečo bohatšia cesta, po ktorej kráčame.

Asi tri kilometre od Tomperku prichádzame na miesto, kde sa cesta stáča na juhozápad, obchádza vrchol a začína pozvoľna klesať smerom ku Krnišovu. A kedže naša najmladšia členka výpravy už pomaly stráca o ďalšie pochodovanie záujem, rozhodujeme sa, že sa otočíme späť. Konečnú zastávku volíme na mieste, kde cestu pretína zhora-nadol pomerne široké rúbanisko, ktoré nám odkrýva pohľad na juh a juhovýchod. Vidíme pod sebou najkrajnejšie svahy Štiavnických vrchov a ich pozvoľný prechod do Krupinskej planiny. Smerom od nás ubúda lesa a striedajú ho lúčnaté pahorky s typický kopaničiarskym osídlením, ktoré je pre okolie Krupiny také charakteristické.

Pri pohľade zhora vidíme, že hoci Saský vrch určite nemožno nazvať strmým kopcom o jeho „výške“ vzhľadom k okoliu nemožno pochybovať. Napríklad od toku rieky Krupinice, kam stekajú potoky z jeho východných svahov ho delí viac ako 450 výškových metrov, čo je vzhľadom k umiestneniu na mape Slovenska celkom slušné prevýšenie.

Geológia, horniny a minerály

Horský hrebeň, ktorého súčasťou je aj Saský vrch je situovaný na okraji bývalej kaldery Štiavnického stratovulkánu. Východné svahy odvodňuje spomínaná Krupinica, zo západných, ktoré sú oveľa kratšie stekajú vody do riečky Štiavnice. Kopec je budovaný svetlosivým andezitom. Hornina obsahuje dobre vyvinuté výrastlice amfibolu aj zreteľné svetlosivé a belavé živce. Po ceste sme minuli len jeden výraznejší zárez do svahu, kedže sme išli po hrebeni.

Lesy

Štiavnické vrchy medzi Svätým Antonom a Krupinou sú pokryté prekvapivo súvislým pásom lesov. V drevinovom zložení prevláda hlavne dub, vo vyšších polohách dubové bučiny. Zveri je tu dodnes veľa, aj počas našej krátkej vychádzky sme videli pomerne zblízka niekoľko kusov srnčej.

Husté lesy boli v minulosti obľúbeným poľovným revírom Koháryovcov, ktorí na okraji svojich rozsiahlych pozemkov s obľubou vysádzali duby. Niektoré z nich sa dožili až dnešných čias. Posledným veľkým súkromným majiteľom lesov bol známy bulharský „cár“ Ferdinand Coburg, majiteľ svätoantonského kaštieľa, ktorý lesy tiež využíval hlavne na poľovačky. (Okrem toho vlastnil obrovské rozlohy lesov pri Muráni a pod Kráľovou hoľou.)

Vlčí dub

V takmer všetkých starších turisticky zameraných publikáciách o Štiavnických vrchoch sa vyskytuje zmienka o „Vlčom dube“, ktorý by mal rásť v blízkosti vrcholu Saského vrchu. Tento krásny dub však už dávnejšie uhynul, jeho pozostatky sme sa hľadať nevybrali.

Druhý slávny dub v okolí je „Koháryho dub“. Aj tento patrí k spomínaným hraničným stromom koháryovských pozemkov. Rastie v oveľa nižšej polohe neďaleko Kráľoviec. Žiaľ cesta k nemu nie je orientačne jednoduchá. Každopádne však v súčasných turistických mapách je zaznačený.

Návrat

Cesta späť prebieha za neustálych otázok našej dcérky, kedy už budeme pri aute. Vymýšľame pre ňu teda rozsiahly zábavný program, ktorý odpútava pozornosť od pozemských problémov, takže ani nevieme ako stojíme opäť na Tomperku. Cesta cez Žibritov do Krupiny je už rýchlou záležitosťou.


Saský vrch a okolie

1. časť    2. časť