Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Korytnica - sedlo Baba (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 22.6.2010

Na sobotný výlet do najzápadnejšieho kúta Nízkych Tatier vyrážame krátko popoludní. V májovom slniečku sa kúpe celý Liptov, hromadiace sa mraky však dávajú tušiť, že počasie nemusí byť po celé popoludnie až také ideálne. Cestujeme autom po rozpálenej vozovke – po príšerných lejakoch sa konečne usmieva horúce, takmer letné slnko. Vonkajšia teplota je takmer dvadsať stupňov v aute cez tridsať). Do Korytnice je z Ružomberka po hlavnej ceste približne 25 kilometrov, pomalšou jazdou asi polhodina cesty. Pri bývalej železničnej stanici vláčika „Korýtko“ odbočujeme doľava a úzkou dolinou stúpame až do kúpeľnej osady.

Prechádzame popri niekoľkých obytných (aj obývaných) domoch a plničke minerálnej vody, na malom piesčitom parkovisku nechávame auto. Kráčame kúpeľnou osadou po modrej turistickej značke. Míňame niekoľko pekných udržiavaných kúpeľných domov – penziónov. Na maličkom „námestí“ kde chodieva raz za čas aj autobus sa trošku osviežujeme a začíname výstup do sedla.

Prechádzame popri niekoľkých starších kúpeľných domoch, kríži a kaplnke, míňame pramene Vojtech a Jozef aj vzdialenejšiu Žofiu a za chvíľku sme za kúpeľnou osadou. Na chvíľku sa nám naskytne krásny pohľad na Prašivú a Malú Chochuľu.

Cesta vedie lesom, bývalá asfaltka už má na sebe hrubú vrstvu štrku a piesku, takže asfalt preniká na povrch len miestami. Je to však veľmi dobrá lesná cesta s príjemným, vskutku miernym stúpaním. Po dvoch serpentínach prichádzame ku križovatke, kde odbočuje lesná cesta, ktorá vedie popod celú Prašivú až do Lúžňanského sedla. My sa držíme značky a pokračujeme doprava. Traverzujeme prvýkrát vrch Baba a po slabom kilometri prichádzame do sedla pod Babou. Toto miesto osobne považujem za jedno z najkrajších v Nízkych Tatrách – vyzerá tak polovičato – tatransko – fatransky, výhľad z neho je veľmi pekný. Na západe vidíme vrch Zvolen nad Donovalmi a veľkú časť „zvolenskej“ horskej skupiny. Na východ sa naše zraky opierajú o rozložité svahy Prašivej.

Pod ňou je dobre viditeľné už spomínané Lúžňanské sedlo. Naľavo od neho sa týči pekný zalesnený vrch Fedorka. Tento bol vlastne kedysi holý a kosieval sa, to už je však dávno minulosťou. Lúky z väčšej časti zarástli lesom. Ako sa pamätám, z Lúžňanského sedla vedie dobrý, síce strmý a neznačkovaný ale zato priamy a rýchly výstup na Chochuľu. Keďže sme však v národnom parku, radšej ho nechávajme tak a na výstup požívajme radšej dlhšiu ale povolenú turistickú trasu.

Baba

V sedle Baba je niekoľko stavieb – najväčšia z nich je chata štátnych lesov – zelená budova. Je tu aj malý lyžiarsky vlek. Na vŕšku nad chatou je nová vežička šíriaca mobilný signál.

Počasie sa nenápadne mení, na západe pribúdajú tmavé oblaky a je vyslovene sparno. Po chvíli síce vchádzame do lesa a druhýkrát traverzujeme bučinou vrch Baba, ale tušíme, že príchod búrky nenechá na seba veľmi dlho čakať. Prichádzame do sedielka za babou, kde je malá chata a sklad dreva. Tu sa rozhodujeme uknočiť výlet, pretože búrks je už naozaj na spadnutie.

Je nám to dosť ľúto, Hiadeľské sedlo je už takmer na dohľad aprevýšenie nás už nečaká takmer žiadne. Máme pekný výhľad do doliny Barboriná a na najvýchodnejšiu skupinu Starohorských vrchov. Táto časť pohoria, počnúc Kozím chrbtom silne pripomína Krížnu vo Veľkej Fatre, vrchy sú dokonca odlesnené a majú ploché chrbty. Akurát sú o tristo metrov nižšie.

Horniny

Miesta, ktorými vedie naša prechádzka sú zaujímavé, stretávame sa s viacerými útvarmi. Vrcholové časti hrebeňa – Chochuľa je už budovaná nízkotatranskou žulou, najzápadnejší vrchol Prašivej je kremencový. Pri Korytnici nachádzame horniny obalovej série – bridlice, pieskovec, na Babe triasový tmavosivý vápenec s kalcitovými žilkami. Zaujímavý je výskyt takzvaného „rauwacku“ - vylúhovaného vápenca, podobného na prvý pohľad travertínu. Nachádza sa v záreze cesty asi 300 metrov za sedlom Baba. Ďalej pod Prašivou v kremencoch sú časté kremenné žilky s malými kryštálikmi a občasným hematitom.

Návrat

Búrka sa blíži, takže úmerne tomu zvyšujeme rýchlosť pochodu a snažíme sa zísť do Korytnice čo najrýchlejšie. Predsa to však nestíhame – prudký dážď nás chytá ešte pol kilometra pred osadou. Našťastie máme dáždnik, takže aspoň naša ratolesť vyviazne suchá. V hrmení a lejaku schádzame do kúpeľov. Narýchlo ešte čerpáme aspoň do termosky liter minerálky z prameňa Jozef a dôkladne premočení opúšťame Korytnicu.

Korytnica - sedlo Baba

Pohľad zo sedla Baba na Prašivú a Chochule

1. časť   2. časť   3. časť