Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zvolen – Pustý hrad (3. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 22.6.2012

Začínam výstup traverzom južného svahu Pustého hradu. Tichá dolina opäť šumí kvapkami dažďa, kvapky sa spájajú do potôčikov a ja vyťahujem neturistický dáždnik. Kamenitá cesta stúpa smerom k východu a za štvrťhodinu prichádzam do sedla medzi Matkiným zámkom a Pustým hradom.

Popularizácia Pustého hradu zjavne prispela aj k vylepšeniu lesných ciest v okolí – spomínam si na časy študentské v 90-tych rokoch, keď to tu bola dosť divočina. Dnes sa na hrad dá v pohode vyjsť autom. V sedle dáždik ustáva, teším sa a pokračujem strmšou cestou serpentínou priamo k hornej bráne hradu. Od čias mladosti tu totiž pribudla ešte jedna, napohľad veľmi kvalitná cesta, ktorá vedie východným svahom kopca a mala by končiť na Dolnom hrade – tak aspoň hlási smerová tabuľka.

Po pár sto metroch prechádzam okolo pamätníka leteckej katastrofy – v deväťdesiatych rokoch tu havaroval vrtuľník zo Sliača. Pod hornou bránou sa mi nečakane otvára výhľad na juh. Prekvapený zastavujem a kochám sa úžasným pohľadom na zvlnené kopce Javoria aj prekrásnymi farbami lesov. Akýsi umelec vytvaroval okno výhľadu presne tak, aby nebolo vidieť žiadne znaky civilizácie. Razom som sa dostal do dávnoveku.

Medzi vrchmi spoznávam Lomnô – dominantu Javoria na okolí Zvolena nad Michalkovou, kde sme boli na výlete len včera (po veselej noci mi to pripadá ako predvlani). Za poslednú polhodinu výstupu som nabral celkom peknú výšku, takže očakávam, že sa budem výhľadmi kochať aj po príchode na hrad.

Nová cesta dnes vedie už nie cez hornú bránu, ale okolo nej. Zmiernili sa nepríjemné zákruty a zároveň sa otvoril prejazd aj pre väčšie vozidlá. Na odkryve novej cesty môžem pozorovať miestne andezity a tufy – skladajú sa z kameňov veľkých do 10 cm. V popisoch okolia Zvolena som sa dočítal o granátoch v andezite – na Pusťáku som však nijaké nikdy nevidel. Pravdou však je, že v relatívne neďalekých Brezinách sa v amfibolitickom andezite nachádzajú krásne almandíny až do dvoch cm.

Prekonávam posledný, dosť strmý výstup a prichádzam na Pustý hrad. Počet ľudí na okolí presne zodpovedá jeho názvu – som tu celkom sám. Skladám veci, prezliekam prepotené tričká, vybaľujem desiatu a dávam si pauzu. Fotografujem najbližšie okolie a teším sa na prehliadku hradu.

Pohľad cez lesné "okno" na juh. Zalesnený Veľký vrch nad Neresnickou dolinou

Ružová farba andezitového tufu v čerstvom záreze cesty tesne pod Pustým hradom

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť