Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Dejiny opálových baní v Dubníku - 2.časť (r.1800-1918)
zdroj: http://opal.webpark.sk
pridané: 2.2.2005

V tejto dobe sa ťažba opálu začala zjavne brzdiť. Z reagovania Dvorskej komory v Budíne možno usudzovať , že nadriadené zložky boli bezradné voči pomerom vznikajúcich na opálových baniach . Bol to akýsi začiatok konca dobývania drahého opálu . Príčin bolo veľa : - živelnosť spôsobená nesystematickou ťažbou - nekontrolovatelnosť množstva vyťaženého opálu - banské diela sa nezachytávali na mapách a neviedla sa evidencia opálov a s cennejšími kusmy sa priekupničilo . Týmto možno vysvetliť aj neporiadok na bani . Práce na revíroch boli zastavené a dobývacie polia začali chátrať . Sedliaci z Červenice boli ponechaný na seba , čo ich zavádzalo ku krádežiam opálu z ložísk . A tak sa neodbornými zásahmi začali ničiť lesy a znehodnocovať jedinečné náleziská drahých opálov , čím sa sťažila aj ďalšia ťažba a znížila sa možnosť dobrého prenájmu . Preto sa vydali nové zákony .

Kto prekročí hraničnú čiaru prenajatého priestoru , bude potrestaný súdom podla prísnych zákonov . Štát dal veľké financie na opravu zdevastovaných revírov a nájomca si mohol sám podla svojej vôle vybrať robotníkov na ťažbu . Boli vydané aj nové a prísne zákony o ťažbe opálu . Malo sa začať ťažiť aspom do hĺbky 10 m . Ložiská sa mali preskúmať z najhlbšieho bodu až na povrch . Prázdne priestory sa museli opäť zasypať . Pretože bane dlho nik neobhospodaroval , hornina miestami zvetrala , strácala kohéziu a vznikli nebezpečné miesta . Tento stav bol typický najmä pre Libanku , ktorá bola považovaná za najnádejnejšiu lokalitu . Svahy Šimonky vzbudzovali nádej hoci tu išlo o pomerne tvrdú horninu . Hladanie opálov sa stalo nebezpečné . Mnohé okolnosti svedčili o tom , že bane sú vyčerpané .

LIBANKA a ORLOVSKÝ LAZ nedávali mnoho nádeji na bohaté nálezy .
DUBNICKÁ STRANA tiahnúca sa paralelne s Libankou , bola natoľko rozrytá , že ťažba vyžadovala veľa námahy .
REVÍR ČOLO bol v dezolátnom stave a banské diela boli neprístupné .Podľa kvality horniny sa zdalo , že tu išlo o úspešnú a intenzívnu banícku činnosť .
LÚČINÁ / HUVÍZ / tu sa nenašli nijaké stopy po baníčení .
PASTIERKA nedávala veľa nádejí na ťažbu opálu .
KUNDEROV tu sa našli stopy a pozostatky v zárezoch a ryhách .
REMETY tu sa našli stopy len kutiskách a pingách , ktoré však už boli sotva znatelné .
REVÍR STRÁNE / CAROLI BAŇA / bola celkom zasypaná .
BAŇA ĽUDOVÍ a APOLÓNIA ležiace v tom istom revíre boli pod vodou .
VYŠNÁ , STREDNÁ a NIŽNÁ BUČINA tieto banské diela boli ešte použivateľné .
PREDBAŇA bola najväčšiou kutacou ryhou . Bola situovaná na revír Stráne . Jej ďalšie hĺbenie zapríčinilo silný nával vody , ktorý znemožnil všetky ďalšie práce .
BAŇA JOZEJ rezaním v tejto štôlni nový nájomca odkryl bohaté ložiská drahého opálu. Vďaka komisii z banského eráru a prísnych stanov sa zastavil živelný vývoj opálových baní a mnohé bane sa dali opäť používať .
Štôlňa GABRIEL - baňa na Malej Šimonke na solivarskom územi / mohutné ložisko opálu / Ložisko spadlo pod sklon 45° práce sa považovaliza namáhavé a nebezpečné .
Ryha a prekop ČOLO na červenickom priestore. Tu sa razil prekop / 10 m dlhý /. Podľa povestí sa našli v týchto miestach ohnivé opály.
Štôlňa LUDOVÍT bola najmohutnejším ložiskom . Vychádzala z údolia Schlam a siahala až na hrebeň Libanky . Vzniklo to neucelené a rozhárané pracovisko s 25 m kutacou ryhou , ktorá ustavične menila smer . Opál sa miestami objavil v hniezdach . Množstvo jaloviny sa nepremyslene haldovalo . Opály sa tu hladali v hĺbke na bočných stenách .
Štôlňa APOLÓNIA počva tejto štôlne bola od započatia ťažby pod vodou a musela sa raziť pomocná šachta .
Štôlňa KAROL leží nad Apolóniou . Tu sa razilo v dvoch smeroch . Zo západného horizontu sa dobývalo mohutné ložisko .V druhom horizonte sa razilo v starinách . Druhou čelbou bola podfáraná štôlňa LEŠTINÁ ktorá je na úpätí Libanky .Tu sa našli pekné opály .
NIŽNÁ a STREDNÁ BUČINA sa nachádzajú tiež v revíre na Libanke posiatom pingami a ryhami . Tu sa tiež konali práce v nádeji , že sa tu nájdu pekné opály .
Štôlňa JOZEF tiež v banskom poli Libanka v dvoch nad sebou ležiacich kutiskách sa našli stopy drahého opálu . Ložisko súviselo s dolným ložiskom Bučiná . Vyskytlo sa tu málo opálu , preto možno túto lokalitu zaradiť len za nádejné ložiská opálu .
PREDBAŇA / údolie SCHLAM / tu sa našli cenné opály ktoré však príval vody znemožnil vyťažiť . Táto baňa bola preto mimo prevádzky .
Revír DUBNÍK sa spájal s veľkou nádejou na ťažbu . Drahý opál sa tu však nenašiel .

Podľa zápisnice sa bane rozdelili na tri reviry a to následovne:

LIBANKA, DUBNÍK, ŠIMONKA

Nezjednotené ostali : LIBANKA na ORLOVSKEJ STUDNI , ČOLO , LÚČINÁ / HUVÍZ / PASTIERKA , KUNDEROV a REMETY .

Revír LIBANKA pozostával z týchto banských diel :

PREDBAŇA - banské diela boli v tom čase už opusené .
Štôlňa JOZEF - po zistení stôp drahého opálu bola v prestavbe . Dve štôlne z tohto komplexu boli pod horizontom Predbaňa a dosahovali najnižši bod na opálových baniach . Štôlne súviseli s Bučinou . Otvory štôlne a štôlňa sama boli čiastočne zasypané . Na východnom svahu Libanky , medzi Predbaňou a štôlňou Jozef objavili opálové ložiská otvorené povrchovými ryhami .
Baňa LUDOVÍT - pracovalo sa tu v starých povrchových ryhach . Počva však bola pod vodou . Z tejto bane sa razila sledná chodba na Apolóniu .
Baňa APOLÓNIA - leží v blískosti bane Ludovít . Banské práce na tejto bani boli mnohotvárne . Boli zamerané na odvodnenie a na vzájomné pospájanie jednotlivých banských diel .
Baňa KAROL - bola rozdelená na dve časti Dolnú a Hornú . Dolná baňa Karol bola sfáraná cez výdrevnú štôlňu . Tu sa našlo mohutné ložisko opálu . Na ložisku sa pracovalo v oboch smeroch . Jedným smerom sa blížili k Apolónii spojenou s Hornou časťou Karol . Horná časť Karol - tu sa razili banské diela , ktoré sa mali napojiť na opálové ložiská , predpokladané v blizkosti tejto časti .
LEŠTINÁ - najnižšie horizonty boli pod vodou a ťažba sa omedzovala len na horné horizonty . Chodba sa razila v žltej hline a andezite , pričom hornina bola miestami zvetralá , miestami pevná .

REVÍR DUBNÍK sa zúžil zo 45662 na 12128 m švorconých . Revír nebol úspešný a preto ostal opustený .
REVÍR ŠIMONKA mal po zregulovaní s LAZOM výmeru 72000 m švorconých so štôlňou GABRIEL . Vzhladom na to , že v tomto pristore bola v minulosti intenzíva povrchová činnosť , opálové ložisko sa dalo predpokladať len v hlbších partíciach .
ČOLO - bolo opustené po započatí prác .
ŠIMONKA- LAZ - sa spojil s revírom Šimonka .
LUČINÁ / HUVÍZ / bol nevyužitý
PASTIRKA - revír bol malý a neporušený .
KUNDEROV - sa rozprestieral na svahu Libanky na vŕšku Tancoška smerom na Pusté Pole .Objavili sa tu pozoruhodné ryhy .
REMETY - niesli stopy po banskéj činnosti v menších pingách .

V roku 1876 sa odborným geologickým prieskumom zistilo , že bane do roku 1880 budú celkom vyčerpané . Prieskum poukázal na to , že na vyšších obzoroch sa opál vyťažil . Záchrana baní bola len v tom , aby sa razilo do hĺbky. Štôlne sa razili len nepravidelne . Bane pomaly strácali zamestnancov . Razili sa nové štôlne no bez úspechu . " Gesell tvrdí , že sú všeobecne hodnotnejšie opály nájdené na slnečnej strane . Opály z neslnečnej strany keď sa dostanú na slnko podliehajú skorému rozpadu .Ďalej zistil nepravidelnosť vo výskyte opálu . Všetky banské práce preto treba považovať len za nádejné hladanie drahokamov . Horné partie horniny nikdy nepovedia čo sa pod nimi nachádza .

V tomto obdobý bol aj známy rozsah záujmu svetovej verejnosti o opál .Veľké konkurencia zo svetových nálezišť Austrálie a Mexika donútili opäť otvoriť naše bane . Za predmet banského podnikania označili ako heslo “ DRAHÝ OPÁL .“ Okem neho sa mohol ťažiť aj mličny , voskový , lojový opál a hyalit . Nová rozloha bola 361474 m štvorcových . Spolu bolo 14 štôlní s touto dĺžkou :

Karol – 700 m, Leština – 500 m, Ján – 70 m, Bučina – 150 m, Baska – 110 m, Apolónia – 350 m, Paulína – 450 m, Močár / Delňa / - 400 m, Fridrich – 400 m, Ľudovít – 750 m, Richard – 250 m, Emília – 70 m, Jozef – 1350 m, Viliam – 700 m

Treba dodať , že hoci ťažba na Šimonke sa zastavila už v r . 1859, jednako sa v zápisnici spoločnosti hovorí , že na Šimonke sa ťažil opál typu “ HARLEKÝN .“ Bol veľmi stáli , nepraskal a ani nestrácal farbu . Na Tancoške sa vyskytoval hlavne mličny opál , ktorého tu bolo neuveriteľne veľa . Pretože bane boli pomerne relatívne vysoko vo výške asi 150 m bol tu predpoklad pozoruhodných nálezov , pretože v sprievode mliečneho opálu prichádzal aj drahý opál .Razili sa preto banské diela žial , bez úspechu . Pokusy na revíre Remety nespĺňali nádej preto ich opustili . Revír Libanka ostal reálnejšiou nádejou . Kým sa v dolných partiách našiel drahý opál v blízkosti tvrdého pyritu , v horných partiách sa objavili krásne exempláre v mäkšom augit – trachyte . Napriek neuspokojivej ťažbe ostávala nádej na jej zlepšenie . Pri tejto príležitosti treba poznamenať , že svetové odborné kruhy neprestali považovať opálové bane na Dubníku za svetový unikát . V štôlni Viliam sa postavila banská koľajová železnica . V štôlni Gabriel a Goldschmiedt sa začali prekutávať haldy , pretože sa ukázalo , že na týchto haldách možno očakávať pekné nálezy opálu .Samotné štôlne už boli však dávno opustené pre nadmerný príval vody .

V roku 1889 Jozef Veress uvádza , že najkrajšie nálezy sa vyskytujú v blízkosti pyritu . V blízkosti mličneho, alebo sklenného opálu nemal takú farbu . Veress tvrdí , že práve pyrit zohral veľkú úlohu pri tvorbe opálu .Pyrit prenikal aj cez biely opál . 15 . januára . 1889 sa objavil veľký nález opálu . Nálezu predchádzali náznaky v podobe hojného výskytu mličneho opálu . Bolo to v štôlni Viliam v nadmorskej výške 582 m.n.m na mieste zvanom Malý hapslík . Na počve sa ukázala malá žilka drahého opálu , hneď po nej druhá a tretia . Žilky boli hrubé asi 5 až 12 mm a mali belasú a červenú farbu . Po odstránení hlušiny sa ukázala hmota drahého opálu , ktorý bol pôvodne medzi ňou a bielym opálom “/ hrajúci pri svetle sviečky tisícimi farmami /“ Hniezdo malo rozmery 75 x 50 x 3 cm . Takýto nález si nepamätali ani starý robotníci , hoci spomínali aj veľký nález z r.1882. Tento drahokam spracúvalo 13 zamestnancov brusiarne dva mesiace . Miesto nálezu nazvali / GIZELINOU KAPLNKOU /.

Od 13.augusta 1890 mala bane v nájme spoločnosť ELSO.MAGYAR . Znalcovia získali obhliadkou baní a prezretím nájdených kusov drahého opálu záver,že drahý opál netvorý súvislé ložisko. V správe sa poukazovalo aj na to , že dubnický opál je svojou vnútornou hodnotou neporovnatelný s podobnými drahokamami a je monopolom v rukách svojho nájomcu .Podľa správcov je opálonosná hornina “ pyroxentrachyt “ ohraničená andezitom , ktorý neobsahuje opál .Pracoviská boli síce jalové,ale práca prebiehala v opálonosných horninách. Ostávala preto nádej,že hocikedy možno naraziť na opál .Treba pracovať systematicky,trpezlivo a odborne, pretože niekedy jediný nález môže uhradiť i dlhodobú jalovú prácu .

Rozhodnútim Ministerstva financii prešli opálové bane dňom 1 . novembra 1896 do prevádzky eráru / štátu /. Musíme konštatovať , že od roku 1896 ležala v skladoch všetká vyťažená surovina a nad ďalším osudom opálových baní visel otáznik . Zriadilo sa mnoho brusiarni kde sa opál spracúval . Ťažba stále klesala a pre záchranu sa razili stále nové sledné chodby . V r. 1899 sa našlo pár mimoriadne pekných drahých opálov . Opály našli v štôlni Karol . Boli tu isté predpoklady , ale najmohutnejšie ložiská sa predpokladali na Libanke . Vrámci prieskumu sa zistilo , že hrebeň Libanky smerujúci na juh k Červenici , pozostáva z trachytu . Tento trachyt bol spočiatu mäkký , postupne tvrdší , pevný bez vrstvenia , naskrz predkaný puklinami .Pomer medzi výdavkami a príjmami bol alarmujúci . Preto vláda uvažovala o tom , že bane dá do prenájmu súkromníkom .Vyťažené a opracované opály nevyhovovali vkusu a požiadavkám svetového trhu .Uvažovalo sa aj o tom či by nebolo výhodnejšie úpravu a brúsenie na Dubníku celkom zastaviť .Austrálske opály prichádzali na trh neobrúsené . To brusičom umožňovalo prispôsobiť ich tovar vkusu záujemcov.Napriek narastajúcej konkurencii bola dobrá povesť dubnických opálov vo svetových odborných kruhoch ustavične živá .Ukázalo sa , že opály dlho ponechané v matečnej hornine sa popraskaním znehodnotili. Zásoba brúsených opálov ustavične rástla a obchod s drahokamami mal ustavične námietky proti kvalite i forme opálov. Ministerstvo financii dňom 30 . apríla 1903 brúsenie celkom zakázalo .

V podstate išlo o jemnosť , váhu , veľkosť , tvar , farbohru a bezchybnosť exemplárov . Za rozhodujúcu okolnosť sa považuje hranica jedného karátu . Z obdobia / 24 . apríla 1908 / je zaznamenaný unikátny nález 3,5 kg mliečnej geody . Správca baní ju nazval “ sedliackou papučou, “ lebo mala veľkosť 12 cm šírku a 7 cm hrúbku . Našli ju v 15 obzore štôlne Viliam v stropnej dobývke . Pri vyprosťovaní sa rozbila na dva rovnaké kusy . Od roku 1911 mala ťažba ustavične klesajúcu tendenciu . Za rok 1913 sa celkove vyťažilo 10 859 kusov vo váhe 1 994 , 10 karátov . V tejto neradostnej atmosfére začiatkom prvej svet . vojny vyvoval veľký rozruch mimoriadný nález drahého opálu , dňa 12 . septembra 1914 . Stalo sa to v strope chodby , ktorú razili z tzv. severného porubu medzi dedičnou štôlňou Viliam a 15 obzorom . Nález vyvolal veľkú radosť , lebo predstavoval kus , ktorý v surovom stave vážil 108 2 / 16 karátu , po ukončení výbrusu vážil 68 1 / 16 karátu . Mal ohnivú , karmínovo – červenú , fialovo – modrú , trávovozelenú farbu a zlatisté trblietanie . Ocenili ho na 68 .000 korún . Po výbrude dostal tvar klinu . Opál bol široký 25 mm , hrubý 3,8 mm , vysoký 11 mm .Dostal príznačný názov “ Svetová vojna. “

1. časť   2. časť   3. časť