Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Chránené
minerály Nízkych Tatier (3. časť: devillín - kalcit)
zdroj:
Juraj Galvánek,
Chránené nerasty Národného parku Nízke Tatry,
Príroda Nízkych Tatier 1 - zborník referátov
a posterov z konferencie usporiadanej pri príležitosti 25. výročia
vyhlásenia Národného parku Nízke Tatry, 2004
pridané:
2.10.2007
Devillín
Bol nájdený na ložisku Špania Dolina v roku 1879 a ešte v tom istom roku boli publikované jeho prvoopisy z tejto lokality Brezinom (Brezina 1879), ktorý mu dal pomenovanie herrengrundit (podľa nemeckého pomenovania obce Špania Dolina) a Winklerom (Winkler 1879), ako úrvôlgyit (podľa maďarského pomenovania), počiatkom nasledujúceho roku Szabó (1890) a všetci traja ho považovali za nový druh pre vedu. Až v roku 1940 meixner, pri revízii vzoriek zistil, že sú identické s devillínom, popísaným pisanim (1864, in ďuďa & galvánek 1999, herčko 2002) v anglickom Cornwalle. Priorita pôvodného opisu predurčila používanie pomenovania devillín. Špania Dolina sa stala typovou slovenskou lokalitou (a to neznižuje jej význam, keďže pred tým bola „svetovou“). Je to veľmi mladý minerál, vznikajúci z cirkulujúcich vôd v rôznych častiach ťažbou vytvorených foriem reliéfu (štôlne, banské odvaly, odvaly hutníckej trosky a pod.) aj v súčasnosti.
Na vytvorenie reprezentatívnych vzoriek však príroda potrebuje relatívne dlhší čas. Možno preto povedať, že vzorky spĺňajúce kritéria ochrany, t.j. kryštál nad 7 mm a agregát kryštálov nad 10 cm2, sú pomerne vzácne a nenachádzajú sa vo veľkých počtoch. Smaragdovo až modrozelené tabuľky, ružicovito až vejárovito zoskupené , ale aj ihličkovité a lúčovité kryštáliky sú aj v súčasnosti nachádzané na odvaloch Staré Hory - Richtárová, Špania Dolina - Piesky. Pre svoju krehkosť si zaslúžia stálu starostlivosť a aj keď to zdanlivo paradoxné. riziko poškodenia na odvaloch v prírode môže byť väčšie ako v starostlivo spravovanej zbierke. V zbierkovom fonde SM sú zastúpené devillíny v celej historickej šírke zberov.
Najstaršie ukážky (zberatelia ich dnes nazývajú „klasické") pochádzajú z Bothárovej historickej zbierky a časom zberu zodpovedajú obdobiu objavenia a prvoopisu druhu a väčšinou aj spĺňajú kritérium chráneného druhu (agregáty kryštálov presahujú plošný rozmer 10 cm2, pri jednotlivých kryštáloch sa však iba zriedka približujú veľkosti 7 mm). Krádež 1 exempláru z expozície SM (2005) je výzvou pre všetkých držiteľov zbierok vážne sa zamyslieť nad formami ochrany vystavených exponátov. Súčasná technika, ak sa nájdu dostupné zdroje na jej nákup, môže riziko znížiť. Ak sa tak neudeje, bude nevyhnutné nahradiť najcennejšie zbierky na výstavách a v expozíciách fotografiami (aj táto vzorka bola vrátená, z uvedených dôvodov nie je vystavená).
Chalcedón
Nízke Tatry z pohľadu výskytu tejto kryptokryštalickej odrody kremeňa nepatria medzi klasické územia. Jeho výskyt bol zaznamenaný na viacerých lokalitách paleobazaltov (melafýrov), napr. Malužiná, Šalková a i. a tiež na niektorých rudných ložiskách (Koděra et al. 1986-1990). Kritérium ochrany, vzorky s nátekmi chalcedónu nad 50 cm2, nedosiahla ani jedna mne známa vzorka z tohoto územia. Do budúcnosti však nemožno vylúčiť aj takýto nález, zvlášť pri výkopových alebo banských prácach vo vyššie uvedenom horninovom alebo ložiskovom prostredí.
Chalkofylit
Prvú zmienku o tomto zriedkavom druhu v Španej Doline - Pieskoch, ako prvom výskyte na Slovensku, publikoval Dana (1951, System of Mineralogy, London - In: Herčko 1984). Jeho charakteristické tabuľkovité alebo lístkovté kryštály hexagonálneho obmedzenia, modrozelenej až smaragdovozelenej farby, veľkosť kryštálikov spravidla do 3-5 mm, iba veľmi zriedka do 1 cm. Kritérium ochrany je stanovené pre kryštály nad 0,5 cm a agregáty kryštálov nad 8 cm2, podľa skúsenosti s nálezmi v minulosti.
Vykonávanie rekultivačných prác na starých banských odvaloch Piesky, najmä presun tisícky kubíkov hornín a zníženie horného sedielka o približne 8 m, okrem devastácie prostredia (Bancík & Jelen 1999) sprístupnilo aj materiál, na ktorom boli vykryštalizované veľmi pozoruhodné paragenézy sekundárnych minerálov medi, vrátane chalkofylitu. Žiaľ, nie je mi známy dôvod, prečo nebol ohlásený tento nález a následný odber alebo šetrný odber, ako to ukladá § 58, ods. 3. 5, 6, 7 zákona 543/2002 ( a aj dikcia predchádzajúceho zákona o ochrane prírody a krajiny). Je paradoxné, že stav v múzeách iba v minimálnej miere umožňuje operatívne vycestovanie a tak sa nakoniec potešíme každej darovanej vzorke. Stanovenie, či dar má povahu chráneného druhu (okrem premerania kryštálov a ich agregátov) je veľmi k obtiažne, lebo na overovanie laboratórnou skúškou niet potrebných finančných prostriedkov. Verím (a moja viera hraničí s istotou), že medzi nálezmi zberateľov boli aj vzorky majúce povahu chránených druhov a že sa o ne budú v zbierkach primerane starať a zachránia tak pre Slovensko cenný materiál.Chalkopyrit
Je minerálom pomerne často sa vyskytujúcim na mnohých medenorudných alebo polymetalických ložiskách Nízkych Tatier, napr. Bacúch, Dúbrava, Jarabá, Jasenie, Medzibrod, Mýto pod Ďumbierom, Partizánska Ľupča - Magurka, Špania Dolina - Staré Hory, Vyšná Boca (herčko 1984, kodéra et al. 1986-1990) a tiež na ďalších výskytoch.
Predmetom ochrany sú kryštály nad 4 cm. Kedže charakter rúd tvorených chalkopyritom má podobu impregnácii, zhlukov, vtrúsenín a iba výnimočne sú v dutinách pri okrajoch aj v podobe kryštálov. Zatiaľ som sa stretol iba s niekoľkými vzorkami zo Španej Doliny, ktoré mali kryštalickú podobu, veľkosťou však zaostávali za kritériom ochrany. Ich nálezy, najmä pri ťažbe, však nemožno vylúčiť.
Kalcit
Minerál kalcit nepochybne patrí medzi najrozšírenejšie. Tvorí vápencové horniny, často vypĺňa pukliny aj v dolomitoch a meniac svoju podobu prispieva k výsledným formám procesov krasovatenia - sintrom v jaskynných priestoroch, tvorí rôzne typy travertínov. Keďže jaskyne sú v nízkotatranskej prírode fenoménom, veď podľa súpisu jaskýň na Slovensku k roku 1998 (bella & holúbek 1999) je z územia NAPANTu známych 652 jaskýň. Z tohoto zorného uhla sa pozrieme na kritéria ochrany, kde za chránený nerast (minerál) sú považované kryštály nad 15 cm a sintrové formy v jaskyniach a priepastiach bez veľkostného ohraničenia. Je pravdou, že zatiaľ som literatúre nenašiel údaj o nízkotatranskom výskyte kryštálov nad stanovený rozmer ochrany. Pravdepodobnosť, že môžu byť objavené súvisí s možnosťou razenia tunelov vo vápencových horninách (spomeňme na Stratenský tunel u susedov v NP Slovenský raj) ale aj s inými stavebnými aktivitami.
Úplná ochrana sintrových foriem v jaskyniach je odvodená od výnimočného postavenia jaskýň, ako im poskytuje zákon o ochrane prírody a krajiny (2002). Neprebernosť foriem a typov sintrov v jaskyniach, dĺžka postupnosti ich vzniku (zvyčajne neporovnateľná s dĺžkou života človeka) a originalita ich zoskupenia v jaskyniach (ťažko nájdeme identickú dvojicu) je najsilnejším argumentom pre človeka, prečo ich musíme prísne chrániť a citlivo hľadať cesty ako ich možno bezkolízne využívať. Preto aj argument ochrany in situ (zabezpečovanej na mieste prirodzeného nálezu, viď § 38, ods. 5 zákona 543/2002) je pri jaskyniach najčastejší a najsprávnejší dôvod. Ak z akýkoľvek dôvodov dôjde k narušeniu sintrov (sprístupňovanie, vedecký výskum a p.), tento materiál by mal byť uchovávaný v inštitúciach na to určených a nemal by slúžiť na „podnikateľské" aktivity (výroba popolníkov, ťažidiel do kancelárii a iných, gýču podobných, upomienkových predmetov). Aj pri výchove sa potom len veľmi obtiažne vysvetľuje: „prečo oni môžu a ja nie?“