Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Chránené
minerály Nízkych Tatier (5. časť: tetradymit - zlato)
zdroj:
Juraj Galvánek,
Chránené nerasty Národného parku Nízke Tatry,
Príroda Nízkych Tatier 1 - zborník referátov
a posterov z konferencie usporiadanej pri príležitosti 25. výročia
vyhlásenia Národného parku Nízke Tatry, 2004
pridané:
5.10.2007
Tetradymit
Prvé zmienky o nájdení tohoto mimoriadne vzácneho minerálu v Nízkych Tatrách, boli zistené na lokalite Jasenie - Kyslá ( ilavský et al.1980, pulec 1980 a beňka & Su-chý 1985). Elektrónovou mikrosondou bol identifikovaný v Dúbrave (chovan & Mi-chálek 1988). Jeho zrná (do 1 mm) boli zarastené v kremeni. Vymedzenie ochrany, kryštál nad 5 mm, predmetný nález nespĺňa. Šanca nálezu tohoto svetového minerálu zo Slovenska (z náleziska Župkov, 1831) je priamo úmerná geologicko-prieskumným alebo banským aktivitám.
Tetraedrit
Podobne ako chalkopyrit aj tetraedrit je často hlavným rudným minerálom medených alebo polymetalických rúd. Aj o ňom rovnako môžeme povedať, že na nízkotatranských ložiskách sa vyskytuje vo forme rozmermi väčších kryštálov iba zriedkavo. Najčastejšie je kusový, alebo tvorí impregnácie v hornine. Najväčšie rozšírenie má v rudnej oblasti Špania Dolina - Staré Hory - Polkanová, ale známy je aj z Dúbravy a jarabej (aj tu rovnako ako aj na Starých Horách so zvýšeným obsahom Ag), ďalej Jasenic - Soviansko, Mýto pod Ďumbierom, Partizánska Ľupča - Magurka (hekčko 1984) a tie na niekoľkých menších náleziskách. Vymedzenie ochrany, kryštál nad 2 cm, dáva málo nádejí na nájdenie takýchto vzoriek. Pri bansko-geologických prácach to však úplne nemožno vylúčiť.
Valentinit
Sekundárny minerál na viacerých antimónových ložiskách Nízkych Tatier, napr. Dolná Lehota (v antimónových okroch), Dúbrava (biele až žltavé snopčekovité agregáty), Jasenie - Lomnistá (spolu s kermezitom), Mýto pod Ďumbierom - Veľký Gápcľ (hviezdicovité až lúčovité agregáty) a Partizánska Ľupča - Magurka. K poslednej lokalite sa viaže aj údaj o náleze veľmi pekných a bohatých ukážok radiálne lúčovitých až vejárovitých agregátov valentinitu až nad 0,5 cm na rudnej haldičke jednej zo štôlní Georgi (koutek & pouba 1957).Vymedzenie chráneného druhu je pri kryštáloch nad 2 cm a pri agregátoch kryštálov nad 10 cm2. Je veľmi pravdepodobné, žez týchto lokalít sa vzorky zodpovedajúcich rozmerov nachádzajú v niektorých zbierkach na Slovensku. Ich posúdenie je jednou zo zatiaľ nerealizovaných úloh. Rovnako ako pri kermezite aj pri valentinite môžeme konštatovať, že v budúcnosti môžeme nájsť ukážky zodpovedajúce chráneným pri odkrytí starých banských diel.
Záhneda
Odroda kremeňa - záhneda je druh, ktorý sa na území Nízkych Tatier nachádza pomerne zriedkavo. Vymedzenie kritéria ochrany, kryštál nad 15 cm, v tomto území značne eliminuje možnosť identifikovania vzoriek takýto rozmerov. Publikovaný údaj o náleze kremennej žily so záhnedou zo Šumiaca - Bujace, severovýchodne od obce (jahn 1977) bude potrebné preveriť, vrátane potenciálnych prirodzených odkryvov. V dostupných zbierkových fondoch som zatiaľ ukážku chránenej vzorky záhnedy neidentifikoval.
Zlato
Svojím charakterom a spätosťou s obchodnými vzťahmi zlato určite patrí k minerálom, ktoré sú v povedomí ľudí primerane známe. Takmer v každej obci po obvode Nízkych Tatier sa traduje tvrdenie o historickej ťažbe alebo aspoň o ryžovaní zlata. Ich potvrdenie je však zložitejšou otázkou. Existenciu primárnych výskytov pomerne dobre dokladajú výsledky šlichovacích prác (pulec 1980). Nálezy vyššieho počtu zlatiniek v náplavoch, aj keď ich rozmery iba zriedka presiahli 2-3 mm, často upozornili na tvary riečnych sedimentov, ktoré niesli stopy ľudskej činností, ryžovania.
Aj preto môžeme dnes konštatovať, že stopy po aktivitách „zlatokopov“ sa nachádzajú, niekedy už čiastočne zahladené prírodnými procesmi, na mnohých potokoch a riečkach: Bocianka, Bystrianka, Jasenianský potok, Korytnica, Lomnistá, Lúžňanka, Ľupčianka (ryžovanie tu prebiehalo od 13.storočia, od Magurky po hájovňu Vŕšky v dĺžke 5 km, ryžovalo sa aj z glaciálno-fluviálnej terasy až 20 metrov nad dnešnou úrovňou potoka), Malužianka, Prostredný potok s prítokmi z doliniek Gelfúsová a Špíglová ( kodéra et. al. 1986-1990, herčko 1984).
Z primárnych ložísk osobitné postavenie mala Magurka (Partizánska Ľupča), kde sa nachádzali v asociácii s anitmonitom pliešky, lupienky, drôtiky, dendrity zlata v rozmeroch presahujúcich 1 cm. V okolí Jasenia - Kyslej sa tiež našli zlaté pliešky s prímesou striebra (elektrum) v tmavom kremeni, rovnako ako aj Pohronskom Bukovci. V Mýte pod Ďumbierom - Veľkom Gápli malo zlato formu zrniečok, drôtikov a špirál. Vymedzenie ochrany stanovuje kritérium chránenej vzorky agregát kryštálov, drôtikov a plieškov nad 5 cm2. Je to pomerne prísne kritérium, ktorému vyhovujú najmä historické vzorky z Magurky (napr. vzorky Národného múzea v Prahe, in bozalková et al. 1979, obr. VI/5).