Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Pramene (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
28.3.2010

Flyšové pásmo

Flyšové pásmo tvoria súvrstvia hornín, v ktorých sa pravidelne striedajú rôzne ílovce a pieskovce. V menšej miere sú zastúpené zlepence, rohovce, karbonátové horniny a pod. Flyšové horniny budujú pohoria vonkajších Karpát a značné plochy zaberajú i v niektorých kotlinách vnútorných Karpát, a to v Žilinskej, Oravskej, Liptovskej, Popradskej, Hornádskej i Hornonitrianskej. Z hľadiska výskytu a cirkulácie podzemnej vody sú to horniny veľmi rôznorodé. Celkove prevládajú nepriepustné alebo len slabo priepustné horniny, akými sú najmä rozličné bridlice, slieňovce a pod., preto sa tu ani nevytvárajú väčšie zásoby podzemnej vody. Tá sa vyskytuje väčšinou len v pieskovcových zlepencových, prípadne karbonátových horninách, ktoré sú priepustnejšie. Presekávajú ich pukliny rôznych smerov a veľkostí, umožňujúce zhromaždenie a pohyb podzemnej vody. V pieskovcoch, prípadne zlepencoch sa okrem puklinovej vody vyskytuje aj pórová podzemná voda.

Málo priaznivé podmienky pre i podzemnú vodu sa odrážajú najlepšie vo výdatnosti prameňov, ktorá je všeobecne veľmi chudobná, často dosahuje len stotiny, resp, desatiny l/s. (Prameňom nazývame miesto, kde podzemná voda prirodzeným spôsobom vyteká na zemský povrch. Množstvo vody vytekajúcej z prameňa je jeho výdatnosť). Iba tam, kde sa vyskytujú mocné vrstvy masívnych pieskovcov a zlepencov, nachádzajú sai pomerne výdatné pramene. Napríklad v Skorušinských vrchoch a v Súľovských skalách existujú pramene, ktoré dávajú aj niekoľko l/s.

Z chemickej stránky patria podzemné vody flyšu prevažne ku kalciovo-bikarbonátovému typu, majú nevysokú mineralizácia 1 g/l), sú stredne tvrdé až tvrdé, slabo alkalické. Voda presakuje cez horniny a rozpúšťaním sa obohacuje a rôzne minerálne látky, čím získava určité chemické zloženie. Na chemizmus podzemnej vody vplýva viacero činiteľov, medzi ktorými najdôležitejšia je sama hornina a dĺžka styku vody s ňou. Tvrdosť vody spôsobujú v podstate zlúčeniny vápnika a horčíka. U nás sa udáva v nemeckých stupňoch.

Bradlové pásmo

Z hľadiska výskytu podzemnej vody môžeme bradlové pásmo rozdeliť na vlastné bradlá a ich obal. Bradlá sú zložené väčšinou z druhohorných vápencov vyčnievajúcich ako veľké ostrovy zo svojho obalu, ktorý sa skladá z pestrej série vrchnokriedových a paleogénnych hornín. Vápencové bradlá sú dobre priepustné, ale prevažne malá rozloha neumožňuje v nich väčšiu koncentráciu podzemnej vody. Preto pramene,ktoré vznikajú najmä na miestach styku bradiel s obalovými horninami,dosahujú obyčajne len malú výdatnosti.

Výdatnejšie pramene poznáme iba z rozsiahlejších bradiel, ako je napríklad Vršatec, Manín, Pieniny a pod. Hortúny obalu bradiel sú v podstate nepriepustné, a preto majú malý význam pre výskyt podzemnej vody. Vytekajú z nich pramene s nepatrnou výdatnosťou a mnohé z nich počas dlhšie trvajúceho sucha zanikajú.

524 (52K)
Prameň pod bradlom Steny (Ľadonhora). Foto: rs

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť