Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Štiavnica - hlavné rudné žily (1. časť)
zdroj: http://www.mbs.ic.cz
pridané: 28.1.2012

Žila Grunner

Najvýchodnejšia žila v štiavnickom rudnom obvode. Dosahuje dĺžku až 5 km a mocnosť 1,5 - 13m. Maximálnu mocnosť 20 - 25m dosahovala pri šachte František, kde bola aj najbohatšia.

Zaraďovala sa k žilám s drahokovnou mineralizáciou. Žilovina bola v sv. časti na hlavnej žile kremitá a karbonátová, s hojným pyritom a markazitom a Ag - minerálmi, na podložnej žile s polymetalickou mineralizáciou. V južnej časti bola kremitá žilovina s pyritom a chalkopyritom, bohatá na zlato. Ag - minerály boli nepravidelne rozptýlené v žilovine. Prevládal stefanit, menej hojný bol argentit, polybazit a rýdze striebro.

Obsah Au sa viazal na Ag - minerály, v hĺbke sa uplatňovalo len polymetalické zrudnenie. Zvlášť pestrá paleta sekundárnych minerálov vznikla účinkom teplého prameňa na hĺbkových obzoroch. Ešte v 50-tych a 60-tych rokoch 20.storočia sa ťažili na žile polymetalické rudy, po zatopení František šachty je žila neprístupná.

Žila Štefan

Pomerne krátka žila, vyvinutá v blízkosti žily Grunner. Patrila k najbohatším strieborným žilám v B. Štiavnici. Skladala sa z piatich žiliek s mocnosťou 15 - 20cm s kremitou a karbonátovou výplňou.

Z Ag - minerálov prevládal v južnej časti argentit, v severnej stefanit. Hojným sprievodným minerálom Ag - rúd bol pyrit. V hĺbke boli Ag - rudy nahrádzané galenitom a sfaleritom. Ťažba na žile skončila r. 1850.

Žila Ján

Skladá sa z 2 žíl, nadložnej a podložnej, premenlivej mocnosti od 15 cm vo vrchných častiach do 2 - 3 m v hĺbke a s odlišnou mineralizáciou.

Nadložná žila mala kremennú a kremenno - karbonátovú žilovinu, podložná ílovitú s hojným pyritom a s impregnáciami a závalkami rúd ako dôsledok intenzívnej porudnej tektoniky. V severných podpovrchových častiach žily sa miestami vyskytovali bohaté akumulácie Ag minerálov - polybázitu, stefanitu, argentitu a proustitu.

Zvlášť bohaté partie sa našli v r. 1655 v oblasti šachty Zigmund. Lokálne, najmä na nadložnej žile, sa uplatňovala aj polymetalická mineralizácia. S hĺbkou prešlo zrudnenie do polymetalického s prevahou galenitu chudobného na striebro.

Šachta na žile Grunner (František)