Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
História baníctva na Slovensku |
Stavebné
pamiatky - Rožňava (1. časť)
zdroj: www.retep.sk
pridané: 9.3.2009
Nachádza sa v Rožňavskej kotline v údolí Slanej, pod južnými výbežkami Volovských vrchov. Rožňava vznikla ako banícke sídlisko so zlatými,striebornými a medenými baňami.Prvá písomná zmienka je z r. 1291.Prvé mestské výsady získala r.1340, poddanským mestom sa stala r. 1382 a slobodným kráľovským mestom r.1410.Vplyvom tureckých nájazdov v 16. stor. nastal úpadok baníctva.
Mestská veža uprostred námestia bola súčasťou pôvodnej gotickej radnice - dnes výhliadková veža. Stavbu veže ako dôležitého prvku ochrany proti tureckému nebezpečenstvu začali r. 1643 za richtára Martina Weiszera. Jej dokončenie sa oddialilo až do roku 1654, kedy rožňavský richtár Matej Bakoš pozval do mesta spišského staviteľa Juraja Gerscheuera, ktorý si za svojho pomocníka zvolil miestneho majstra Daniela Mosszena.- stavba bola ešte toho roku dokončená. Na južnej strane veže umiestnili vzácnu renesančnú pamätnú tabuľu s menami dvoch richtárov, datovaním stavby a erbom mesta a do jej strechy uložili pamätnú listinu, v ktorej Ján Althuem Missnico podrobne opísal všetky udalosti uplynulých 11.rokov.Nad tabuľou sa nachádza turecká kamenná delová guľa. Na ôsmom podlaží 38m vysokej veže bola miestnosť pre stráž, ktorá z pavlače kontrolovala mesto a okolie. V r.1766 vyhorela a počas opravy dostala dnešnú barokovú šindľovú strechu.
Kostol /ev.ref./, postavený r. 1904 - 1905, tehlová secesná stavba. /projektant arch. Ferencz Weininger z Budapešti, staviteľ Ing. Nándor Szilvássy z Rožňavy. Kazateľnica s baldachýnom, lavice, empory zo sýtohnedo moreného dreva so zlátenou ornamentikou - sú prácou rožňavského stolárskeho majstra Ferencza Boyera z r. 1905. Organ zhotovil Š. Kerékgyártó z Debrecína. Obradový stôl od stolára Š. Fülekyho. Na východnej strane hlavnej lode a v severnej bočnej lodi najdeme drevené empory na liatinových stľpoch s dekoratívnymi hlavicami.
Kostol /ev./- postavený v r.1786 v uzavretých priestoroch bez veže, zvonov a priameho prístupu z ulice - / podľa vtedajších úradných predpisov / -staviteľom Mayerom. Patrí medzi jeden z najkrajších halových tolerančných chrámov na Slovensku. Oltár-rezbárska práca Jozefa Godeho,kazateľnica i krstiteľnica z pozoruhodnou špirálovito rezanou mramorovou nohou sú vyhotovené v luiséznom slohu. Organ z r.1785 vyhotovený majstrom Jánom Gertnerom - najhodnotnejšie dielo svojho druhu v Gemeri. Kostol patrí k najvýznamnejším klasicistickým stavbám na Slovensku, jeho výstavba sa viaže k osobnej návšteve cisára Jozefa II. v Rožňave v r. 1783.
Kostol sv. Františka Xav. - žiacky kostol - /kat./,baroková stavba, postavená v r. 1658 - 1687 na mieste niekdajšej radnice a protestantskej školy uprostred námestia pri mestskej veži. Kostol začali stavať jezuiti v r. 1658. Vstupnú stranu kostola zdobia vo výklenkoch nad dverami dve veľmi vzácne drevené rezbárske práce - sošky znázorňujúce Mojžiša a kráľa Dávida, sú vyrezané z lipového dreva. Hlavný oltár pochádza zo začiatku 20.stor. Bočný oltár sv. Alojza Gonzagu, barokový z 2. tretiny 18.stor. Pod loďou sa nachádza suterén / pravdepodobne pôvodná pivnica zaniknutej radnice / z ktorého bola vytvorená hrobka pre hodnostárov premonštráckeho rádu v Rožňave. V súčasnosti kostol používa komunita saleziánov.
Gotický kostol Nanebevzatia P.Márie /kat./ postavený v 13.stor., pôvodne farský, od r. 1776 biskupský dokončený okolo r. 1304. Stavbu veže realizovali v rokoch 1778 - 1779 pod vedením miestneho staviteľa J. Mayera. Hlavný oltár,neskorobarokový z r. 1779, od J.Godeho.Bočný oltár sv. Ondreja, klasicistický z r. 1828. Kazateľnica barokovo-klasicistická od J.Godeho, z čias okolo r. 1770. Krstiteľnica, mramorová klasicistická z r. 1828. Najvzácnejšia umelecká pamiatka Rožňavy - neskorogotická tabuľová maľba Sv.Anna Samotretia z roku 1513 zobrazujúca Pannu Máriu s matkou, so sv. Annou a s malým Ježiškom s realistickými výjavmi zo stredovekého baníctva a hutníctva - od neznámeho majstra.
Kostol sv. Anny /kat./ a budova bývalého kláštora františkánov - neskorobarokový s klasicistickou úpravou, založený 30. júna 1745. Už postavený kláštor s kaplnkou úplne zničil r. 1784 požiar. Kostol bol dokončený a odovzdaný verejnosti 5. novembra 1826. Kostol niekoľkokrát vyhorel a bol opravovaný až do r. 1906. V tomto období bola k východnej fasáde kostola pristavaná malá neorokoková kaplnka Božieho hrobu. V interiéri sa nachádzajú nástenné maľby od známeho rožňavského maliara - Júliusa Ádáma z r. 1897 - 1918. Hlavný oltár pochádza z r. 1905 od F. Bogera a J. Adáma, organ z Maďarského Salgótarjánu, sochy a oltárne doplnky z Tirolska, baroková kazateľnica z konca 17. stor z Košíc, 3 zvony z r. 1892 boli odliate zvonolejárom Františkom Valtzerom v Budapešti. V hornej polovici fasády štukové božie oko s lúčmi.
Mramorový pomník Františky Andrássyovej od J. Horvayho a E.Samovolského z r. 1905. Bol postavený z verejných darov, na objednávku Rožňavskej mestskej rady, ktorá 15. septembra 1903 vypísala konkurz na postavenie pomníka Františky Andrássyovej / Hablawtzovej / - štedrej podporovateľky škôl , humanitných organizácií, jasieľ, nemocníc, zakladateľky inštitúcií pre slepých i hluchonemých - dcéry riaditeľa viedenského konzervatória a od roku 1866 manželky grófa Déneša Andrássyho, s ktorým žila v šťastnom manželstve 36 rokov. Jej život vyhasol 26. októbra 1902. Pod Františkynou bustou sa nachádza postava starca - žobráka a dvoch detí.
Morový stľp pred biskupskou rezidenciou, niekdajším kláštorom Jezuitov, barokový postavený r. 1711, po morovej epidémii, ktorá si v r. 1710 v priebehu dvoch mesiacov vyžiadala 2035 mŕtvych. Na stľpe baroková postava panny Márie immaculaty v životnej veľkosti. Postava Márie v dlhom splývavom rúchu a plášti ,stojí so zopnutými rukami na symbolickej zemeguli ovinutej hadom a pravým chodidlom prišľapuje hlavu hada symbolizujúceho mor. Okolo roku 1730 bol doplnený sochami sv.Floriána a sv.Jána Nepomuckého, patróna rožňavskej diecézy,ktoré stáli z dvoch strán na nízkych štvorhranných stĺpikoch.
Kalvária nad mestom baroková stavba s neskoršími úpravami. Prvú stavbu so siedmini zástavkovými kaplnkami a dnešnou vrcholovou kaplnkou dal postaviť v roku 1741 rožňavský mešťan Jakub Steer s manželkou Katarínou vďaka iniciatíve Ferencza Szabóa, predstaveného jezuitov v Rožňave. V roku 1841 bola realizovaná nová úprava areálu, kedy hlavný oltár vrcholovej kaplnky dostal nový obraz a pôvodných šesť kaplniek (jedna bola medzičasom zničená) bolo opäť obnovených. Pôvodné olejomaľby v kaplnkách, ktoré boli v zlom stave, boli odstránené a nahradené reliéfmi, ktoré objednal v Mníchove biskup Štefan Kollarčík. Kaplnku Božieho hrobu dal opraviť v roku 1854 rožňavský kanonik Elek Gromer.