Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Chránené
minerály Nízkych Tatier (2. časť: achát - celestín)
zdroj:
Juraj Galvánek,
Chránené nerasty Národného parku Nízke Tatry,
Príroda Nízkych Tatier 1 - zborník referátov
a posterov z konferencie usporiadanej pri príležitosti 25. výročia
vyhlásenia Národného parku Nízke Tatry, 2004
pridané:
1.10.2007
Achát
Výskyt achátu v nízkotatranskej oblasti je veľmi zriedkavý a takmer výlučne viazaný na horninové prostredie paleobazaltov (melafýry, mandľovce). Vzorky zodpovedajúce chránenému druhu sú stanovené plochou nad 25 cm2. Doteraz boli identifikované jeho vzorky z troch oblastí Slovenská Ľupča - Šalková (vrátane historicky známeho náleziska v lome Paseky), Malužiná - Čierny Váh a Horná Lehota (Bruchačka) -Mýto pod Ďumbierom (Stupka). Veľkosť mandlí nepresiahla 5 cm, čo plošne zodpovedá cca 15 cm2. Rozsah výskytu paleobazaltov dáva reálnu možnosť nájdenia (najčastejšie pri zemných prácach, prípadne ťažbe kameňa) aj vzoriek, ktoré bude možné považovať za chránené a pri ich náleze vzniká ohlasovacia povinnosť. Na lokalite Kvetnica, východne od NAPANTu, sa našli „mandle" v priemere až 10 cm, aj keď tiež iba vzácne (ďuďa & slivka 1983).
Antimón
Minerál prvku zriedkavo sa vyskytujúci v asociácii s antimonitom, galenitom a ďalšími minerálmi známy z ložísk Dve Vody a Medzibrod (hak 1966, ďuďa & slivka 1982). Tvorí jemnozrnné agregáty, hroznovité náteky cínovobielej farby, iba zriedkavo aj drobné tabuľkovité alebo romboedrické kryštáliky. Za chránené považujeme vzorky tvorené zrnitým agregátom nad 12 cm2. V zbierkach SM sa takéto nenachádzajú, v iných zbierkach na Slovensku zatiaľ nie sú jednoznačné údaje. S prihliadnutím na fakt vyššieho počtu antimónových ložísk v Nízkych Tatrách takéto nálezy nie sú vylúčené. Pravdepodobnosť nálezu je najväčšia pri podzemných geologicko--prieskumných prácach alebo ťažbe.
Antimonit
Na území NAPANTu prebiehala v historickej minulosti a tiež až do nedávnej súčasnosti pomerne rozsiahla ťažba antimónových rúd na lokalitách Dúbrava. Dve Vodv. Husárka, Latiborská hora. Lom, Lomnistá, Magurka, Medzibrod, Prašovňa, Riavka, Rišianka, Suchá dolina a i. (hak 1959. 1966). pričom hlavnýrn minerálom bol antimonit, prevažne len veľmi jemne kryštalický. Keďže hranica ochrany pre jeho kryštály (ihlice, lišty, steblá) je nad 8 cm. doteraz známe vzorky v maxime dosiahli 5 cm (napr. vzorka z Magurky so zlatom zo zbierky NM Praha. bozalkovä et al. 1979. list VI/5). Zriedkavé boli aj v rozmeroch do 1 cm. Možno takmer s istotou predpokladať, že nálezy nad 8 cm sa môžu vyskytnúť iba výnimočne, pri banskej ťažbe.
Antlerit
Vzácny sekundárny minerál medených ložísk. Zo Slovenska prvýkrát popísaný z lokality Špania Dolina - Piesky (figušová 1978). Tá je pre Slovensko jeho typovou lokalitou. Vytvára masy aj ihličkovité kryštáliky svetlozelenej farby. Za chránené sa považujú agregáty kryštálikov v plošnom priemere nad 10 cm.
Popri výskyte na Pieskoch sa uvádza aj v Starých Horách – Richtárovej. Keďže obe lokality sú súčasťou jedného ložiska, je to veľmi pravdepodobné. Problémom tohoto chráneného druhu je jeho bezpečná identifikácia. Pri makroskopickej identifikácii nepochybne dochádza k zameneniu s viacerými minerálmi podobnej zelenej farby. Vzorky vo viacerých zbierkach, keďže spravidla neboli potvrdené laboratórne, nemusia byť identické s antleritom. Takýto charakter majú aj vzorky v zbierke SM a tiež vo viacerých súkromných zbierkach.
Aragonit
Svojrázny druh minerálneho bohatstva Nízkych Tatier. Jeho prítomnosť v území obce Mýto pod Ďumbierom, pod zastaralým názvom igloit, uvádza už zipsf.h (1817). Veľkého uznania sa dostalo nálezu drúzy aragonitov zo Španej Doliny, banského poľa šachty Mária spomínané Haidingerom (1827) uvádza aj Mazúrek (mazúrek 1963). Vzorka dosahovala veľkosť takmer 6 metrov a časti s najkrajšími kryštálmi sú dnes uložené v Prírodovednom múzeu vo Viedni (hercko 1984). Ich pozoruhodnosťou sú penetračné zrasty viacerých kryštálov, v priereze vytvárajúce pseudohexagonálne tvary. Ich rozmery, súdiac podľa vzoriek zastúpených v Bothárovej historickej zbierke (získané cca v 80-tych rokoch 19. storočia), sú do 5 cm. Ochrana aragonitu pri kryštáloch je pri dĺžke nad 15 cm a také sa zatiaľ nenašli (existujúce vzorky pre-to nemožno považovať, v zmysle platnej vyhlášky, za chránené). Druhým kritériom ochrany je forma aragonitovej výplne v jaskyniach a priepastiach, kde každý aragonitový sinter sa považuje za chránený. Kedže zákon o ochrane prírody a krajiny (2002) definuje jaskyňu ako: „človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka a hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka, potom takým teoreticky môže by( aj rozmermi zodpovedajúca dutina v ťaženom ložisku sprístupnenom ťažbou, na stenách ktorej je forma aragonitovej výplne.
Omnoho akceptovateľnejšie vysvetlenie tejto formy ochrany je u jaskýň krasového charakteru, ak sa takáto forma objaví. Napriek veľkému počtu jaskýň v národnom parku, zatiaľ z tohoto územia existuje iba málo publikovaných údajov o aragonitových sintroch. V roku 1983 publikoval pavlarčík z jaskyne HN - 5 (Horná nádrž PVE Čierny Váh) výskyt zhluku aragonitov v prežujúcom kalcitovom sintre. Jaskyňa, v dôsledku vybudovania vodného diela, zanikla. V Demänovskom krase, ako vzácne biele alebo medovožlté zhluky, zárodočné kríčkovité trsy s lúčovite usporiadaných ihličkovitých agregátov na stenách jaskynných priestorov, bez bližšej lokalizácie uvádza Nelišerová (kodéra et al. 1986). Hipman (rubin et al. 1987) publikoval obrázok s textom: „jemná aragonitová výzdoba v Bielej chodbe Starého hradu, v hĺbke 270 m.“
Spomínam si aj na prehliadku Bystrianskej jaskyne, kde vtedajšia správkyňa prezentovala malý koralovitý trs aragonitu v dutine (Jirmerová, in verb). Túto skutočnosť potvrdili tulis & kosik (1998). Bez snahy spochybňovania nálezov je potrebné povedať, že aragonit je relatívne nestály minerál. Pri zahriatí na teplotu cca 450 °C sa nezvratne mení na kalcit. Tento proces prebieha aj vnútroštruktúrne a výsledkom sú paramorfózy kalcitu po aragonite. Možno aj preto, aj keď tvarom pripomína aragonit, už môžeme hovoriť len o kalcite. Jednoznačne sa to však dá potvrdiť len laboratórne. V území NAPANTu sa vyskytujú aj iné formy, ktoré môžu byť prítomné v dutinách. predovšetkým sú to formy aragonitovej kôry známej pod menom zeiringit (aragonit s prímesou 0,5 % aurichalcitu - strunz 1977), najkrajšie ukážky sú známe z lokality Staré Hory - Haliar. Vláknité agregáty aragonitu sú známe zo Šumiaca (ďuďa & slivka 1982-1983) a tiež zo Starých Hôr - Richtárovej. Doterajšie nálezy svojimi rozmermi kryštálov výrazne zaostávajú za chránenými.
Baryt
Na území Nízkych Tatier sa vyskytuje pomerne často buď vo forme samostatných žíl v Malužinej, Španej Doline - Starých Horách, alebo spolu so sideritom a rôznymi rudami napr. na Bacúchu, Beňuši, Čertovici, Dúbrave, Ďumbieri, Jasení, Jarabej, Mýte pod Ďumbierom, Trangoške, Vyšnej Boci a ďalších lokalitách (kodera et al. 1986-1990). Prakticky všetky výskyty sú bez významnejších kryštalických foriem. V zónach premeny týchto ložísk sa vyskytujú aj sekundárne baryty tabuľkovitého habitu, väčšinou len niekoľko milimetrových rozmerov. Keďže kritérium ochrany stanovuje rozmer chráneného druhu pri kryštáloch nad 5 cm, zatiaľ z územia NAPANTu takúto vzorku či nález nepoznám. Pravdepodobnosť nálezu je len malá.
Camerolait
Veľmi vzácny minerál, na území Slovenska zatiaľ nájdený len na lokalite Piesky (Špania Dolina). Vznikol sekundárnymi procesmi na starých banských odvaloch, ktoré sú jeho slovenskou typovou lokalitou (hyršl & ondrus in ďuďa 1995) a Ďud'a uvádza, že je zatiaľ jedinou známou ( szakáll et al. 2002). Tvorí svetlomodré povlaky, niekedy aj zrakom rozlíšiteľné ihličkovité kryštáliky do 1 mm. Kritérium ochrany zohľadňuje agregát kryštálov nad 6 cm2. V posledných 5 rokoch boli. najmä v horných častiach odvalov, nájdené viaceré vzorky, kde zoskupenie kryštálov (aj keď makroskopicky mali vzhľad skôr ako zemité alebo práškovité povlaky ) bolo blízke alebo mierne presahovalo stanovenú plochu chráneného druhu. Problémom ostáva aj laboratórne potvrdenie predpokladu, nakoľko ani u vzoriek zo zberov či darov do zbierok SM sa to pre nedostatok finančných prostriedkov zatiaľ nevykonalo.
Celestín
Prvým slovenským náleziskom celestínu sa stala Špania Dolina (zepharovich 1859). Našiel sa pri banskej ťažbe, v kryštalických agregátoch kalcitu a aragonitu. Vďaka svojej farbe, od indigovej cez sivomodrú až číru s intenzívnym leskom a krásnym mnohoplochým kryštálom (udáva sa až 17 rôznych tvarov) boli svojho času považované za vôbec najkrajšie svetové vzorky celestínu. Zdobia mnohé svetové múzeá (herčko 1984). Za chránené vzorky sú považované kryštály nad 1 cm a ak vytvárajú agregáty kryštálov (aj menších rozmerov) nad 5 cm2. Slovenské múzeá, so staršími mineralogickými zbierkami, väčšinou majú ukážky špaňodolinských celestínov. Ich zhodnotenie z pohľadu ochrany zatiaľ ucelene nebolo vykonané. V expozícii SM vy-stavená vzorka je s celestínom 0,7 cm a ani plochy s kryštálmi nedosahujú 5 cm2 (v roku 2003 sa stala „obeťou“ vlámania do múzea, v roku 2004 vrátená).
Rovnako aj občasné nálezy modrých celestínov z historických odvalov po obvode Španej Doliny, ktoré som mal možnosť vidieť, nepresahovali rozmermi kritéria chránených druhov. V prípade rozsiahlejších zemných prác na odvaloch nemožno vylúčiť aj významnejšie nálezy, vždy skôr ojedinele v „zablúdených" blokoch kalcitu alebo aragonitu. Ak sa tak stane, je potrebné pripomenúť ohlasovaciu povinnosť nálezcu. Okrem Španej Doliny sa v nízkotatranskej oblasti celestín potvrdil aj na lokalite Liptovská Teplička - Kolesárka (šímová & ďurovič 1976) v karbonátových konkréciách na stenách puklín tzv. „septárií“. Obdobný výskyt je aj na lokalite Vikartovce - Červenec, pri východnom okraji NAPANTu. Veľkosť kryštálikov možno premerať len pod binokulárom a aj zoskupenia nedosahujú kritérium chráneného druhu.