Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Chránené minerály Nízkych Tatier (6. časť: záver)
zdroj:
Juraj Galvánek, Chránené nerasty Národného parku Nízke Tatry, Príroda Nízkych Tatier 1 - zborník referátov a posterov z konferencie usporiadanej pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia Národného parku Nízke Tatry, 2004
pridané:
6.10.2007

Záverom

Predložený príspevok, na základe posúdenia literárnych zdrojov o mineráloch Nízkych Tatier, z pohľadu kritérií vymedzujúcich ochranu a s využitím doterajších výsledkov výskumu anorganickej zbierky Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici a tiež niektorých ďalších zbierok, chce osloviť slovenskú odbornú mineralogickú verejnosť, ktorá napriek skutočnosti už dlhého obdobia platnosti právnej normy na ochranu nerastov (od roku 1986) zatiaľ iba minimálne využila jednu z najzákladnejších funkcií a cieľov vyhlášok, zhodnotiť význam nerastov (minerálov) v zbierkach a vytvoriť tak hodnotové etalóny pre ďalšie potenciálne nálezy.

V súčasnosti ani v múzejných a ani v súkromných zbierkach neboli ucelene zhodnotené zbierky z pohľadu kritérií ochrany. A to je jedna z najvážnejších a najpotrebnejších aktivít. Mnoho práce čaká pri laboratórnej identifikácii minerálov. Nemali by sme sa obávať, že výsledky zmenia druh z „chráneného na nechránený" t.j. pomenujú ho v sú-lade s výsledkami identifikácie (aj pri revíziách). V odbornej práci je to štandardný postup, nikdy nie škandalizácia pôvodného determinátora. Ak je možnosť laboratórneho potvrdenia, je nevyhnutné ju využiť.

Potvrdený minerál sa stáva etalónom pre danú lokalitu, slúžiaci na porovnávanie ďalších vzoriek z tej istej lokality (nie vždy to musí platiť aj pre iné príbuzné lokality). Spresnenia charakteristík potvrdených minerálov, prípadne aj ich farebnú fotodokumentáciu, je potrebné publikovať. V publikácii uvádzať aj miesto uloženia vzoriek z ktorých boli vykonané laboratórne skúšky.

V súčasných ekonomických problémoch pracovísk je potrebné uvažovať aj o iných, povedzme grantových, zdrojoch financovania a nepochybne aj užšej spolupráci výskumných pracovísk s organizáciami a osobami, ktoré majú zbierky vo vlastníctve. Možno sa otvoria nové formy spolupráce aj v novom zväzku štátov Európskej únie. Pripravujme sa na to a hľadajme nové možné cesty, záleží to aj na nás. Už v 19. storočí sa prevažná časť laboratórnych skúšok vzoriek zo Slovenska vykonala v rôznych mestách Európy...

V tejto súvislosti sa zámerne nevenujem problematike administratívneho uplatnenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 213/2000 Z.z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a o ich spoločenskom ohodnocovaní. Je to veľmi náročná úloha presahujúca cieľ tohoto príspevku, ktorá si vyžiada samostatnú a zásadnú štúdiu.

1. časť   2. časť   3. časť   4. časť   5. časť   6. časť