Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ľubietová (5. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 10.8.2012

Po návšteve ložiska Svätodušná sa vraciame späť do Ľubietovej. Dedina je zaprataná autami – dobrý znak toho, že návštevnosť Baníckeho dňa je vysoká. Prechádzame mostíkom na ľavý breh potoka, tečúceho obcou a odstavujeme voz. Vystupujeme, a začíname prehliadku.

Potok delí dedinu na dve časti – začíname ľavou. Prechádzame len pár metrov a vidíme, že Ľubietová bola kedysi mestom. Staré meštianske domy majú neopakovateľnú „patinu“. Centrum obce mi veľmi pripomína našu liptovskú Partizánsku Ľupču.

Trochu bokom od stredu obce stojí dominanta – kostol s charakteristickou červenou strechou. Prechádzame mostom na pravý breh, kde sa koná akcia. Je tu množstvo stánkov – na naše potešenie prevažujú ľudové výrobky, čínskych harabúrd je pomenej.

Máme veľké šťastie – práve keď sme prišli, začína slávnostný sprievod. Pod vlajkami kráčajú baníci v uniformách. Poschádzali sa tu členovia baníckych spolkov a cechov z celého Slovenska. Asi najväčšiu „výpravu“ vystrojila domáca Ľubietová (spolu s Povrazníkom a Strelníkmi).

Sprievod prechádza asi desať minút, potom sa rozptyľuje k ďalšiemu programu. My si ideme poobzerať stánky s hračkami a sladkosťami – detváky jasajú. Na moje potešenie nachádzam pred „mestským domom“ malý stánok s vystavenými prekrásnymi libetenitmi. Pani, ktorá tu skaly vystavuje na požiadanie obecného úradu má domček na Podlipe a krásne vzorky nachádza už veľa rokov. Jeden menší libetenit končí u mňa v škatuľke ako darček.

Obzeráme si mestský dom. Stojí na mieste, kde bol kedysi mestský hrad. Táto stredoveká stavba sa žiaľ nezachovala – nahradila ju prapodivná pseudogotická budova. Hrad bol situovaný v údolí, pri potoku v centre mestečka.

Za zmienku stoja aj ďalšie mestské domy, ktorých sa našťastie zachovalo viacero. To, že sú väčšinou nezreštaurované mi vôbec nevadí – pamiatky sa síce chrániť majú, ale tiež nemusia za každú cenu vyzerať ako Legoland :-) Zaujímavé sú niektoré drevené domčeky, pripomínajú naše liptovské drevenice na Vlkolínci.

Naša osádka sa počas môjho obdivovania ľubietovskej architektúry poctivo konzumuje pukance a hrá sa s balónmi, takže si ešte môžem chvíľu vychutnávať atmosféru. Ale čas odchodu sa už neodvratne blíži. Vraciame sa k autu a obchádzajúc policajnú hliadku opúšťame Ľubietovú a vraciame sa na chatu pri Malachove.

Slávnosť v Ľubietovej

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť