Minerály
a horniny Slovenska ::
prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO - Hlavné povodia a typy riečnych sietí (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
2.1.2010
Západné Karpaty, zaberajúce prevažnú časť územia Slovenska, bývajú spolu s Českou vysočinou právom označované za strechu strednej Európy. Ich geologický vývoj a neskoršie povrchová modelácia podmienili vznik centrifugálnej riečnej siete. Spod ústrednej klenby Západných Karpát, ktorú vytvárajú masívy Tatier, Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria, vyteká na všetky strany prevažná väčšina významnejších riek Slovenska.
Kedže naše Karpaty nie sú jednoduchším útvarom, ale tvoria zložitú sústavu chrbtov a kotlín, riečna sieť poskytuje obraz úmerný tejto konfigurácii terénu. Rieky, ktorým sa do cesty stavajú hradby pohorí, buď ich prerážajú, alebo najčastejšie obtekajú, sledujúc oblúky kotlín, vytvorené horotvornými pohybmi kôry v neogéne. Ich prítokmi sú niekedy priame, krátke, málo vyvinuté potoky, inokedy väčšie rieky s vyvinutú sústavou ďalších prítokov.
V prvom prípade hovoríme o type perovej riečnej siete, akú má napríklad stredná časť povodia Váhu, Hron a Ipeľ, v druhom prípade o type stromovitej, vejárovitej riečnej siete, akú má napríklad sústava Bodrogu so sústavou Slanej a Hornádu. V dôsledku zložitej arugrafie jednotné súvislé rozvodie sa nevytvorilo v najvyššom pásme masívu, ale v pohraničnom flyšovom pásme, ktoré je nižšie, zachovalo si však súvislosť po celej dĺžke. Počínajúc Moravskosliezskvmi Beskydami smerom na východ, oddeľuje od seba na jednej strane prítoky Odry a Visly, na strane druhej prítoky Dunaja a Tisy; je to teda rozvodie medzi úmoriami Baltského a Čierneho mora a tvorí časti hlavného európskeho rozvodia.
Vzhľadom na zníženie flyšového pásma severne od Tatier zabieha toto hlavné rozvodie menším oblúkom smerom na územie Slovenska, takže jeho malá časť gravituje odtokom k Baltskému moru, no prevažná väčšina územia k Čiernemu moru. Samo čiernomorské úmorie sa na území Slovenska rozdeľuje na dve hlavné povodia: dunajské a tiské; hranica medzi prítokmi Dunaja a Tisy sa stáva hlavným slovenským rozvodím (obr. 72). Táto rozvodnica ide z chrbta Kozieho kameňa južne od Popradu na Kráľovu hoľu, odtiaľ po najvyšších skupinách Slovenského rudohoria do intravulkanickej brázdy a ďalej do Cerovej vrchoviny. Horská časť európskeho rozvodia vystupuje najvyššie na Hrubom vrchu v západnej časti Vysokých Tatier (2431 m n. m.), hlavné slovenské rozvodie má najvyšší bod na KráIovej holi v Nízkych Tatrách (1943 m n. m.).
Územie Slovenska je uvedenými hlavnými rozvodnicami rozdelené na tri hlavné povodia: veľké povodie Dunaja, ktoré hlavná slovenská rozvodnica ďalej delí na oblasť prítokov Dunaja (Moravy, Váhu, Nitry, Hrona a Ipľa) a zbernú oblasť Tisy so sústavou Bodrogu (Latorica, Laborec, Undava, Topľa),a sústavou Slanej (Slaná, Bodva, Hornád a Torysa); ako tretie vystupuje malé povodie Dunajca, prítoku Visly, so svojím hlavným prítokom Popradom.
Vysvetlenie vzniku a premien jednotlivých riečnych systémov, ako jedného z hlavných činiteľov pri modelovaní reliéfu, v priebehu geologických období až po súčasný stav je bezpochyby doménou geomorfológie. Na tomto mieste si všimneme v hlavných črtách súčasný obraz riečnej siete, v ktorej sa odohráva koncentrovaná časť povrchovej fázy kolobehu vody na našom území.