Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Hlavné povodia a typy riečnych sietí (4. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
5.1.2010

Povodie Visly

Dunajec

je osou tretej hlavnej riečnej sústavy, ktorá odvádza vodu z územia Slovenska - v tomto prípade do Baltského mora. Je to významný horský pravostranný prítok Visly, s ktorou sa stretá až hlboko na poľskom úze!ní. Plošne zaberá, na rozdiel od prvých dvoch sústav, len pomerne malú oblasť na severe nášho územia. Z troch hlavných zdrojníc Dunajca, a to Čierneho Dunajca, Bieleho Dunajca a Bielej vody, tečúcich zo severných úbočí Západných, Vysokých a Belanských Tatier a ich predhorí, zasahuje len posledná časťou svojho povodia, hlavne svojím pravostranným prítokom Javorinkou, územie Slovenska.

Po sútoku uvedených zdrojníc prijíma Dunajec - vracajúc sa oblúkom znovu k nášmu územiu a vytvárajúc na krátkom úseku československo-poľskú štátnu hranicu - z pravej strany ešte Osturniansky potok s hornou časťou povodia na našom území, ďalej Rieku a Lipník s celou plochou ich povodí na Slovensku. Po vytvorení niekoľkých veľkých zákrut v krásnom prostredí Penín sa zatáča na sever a opúšťa Slovensko. Pri poľskom meste Nowy Sacz priberá sprava svoj najväčší prítok - Poprad, ktorý má prevažnú časť svojho povodia na slovenskom území.

Poprad

má plochu celého povodia až po opustenie československého územia 1889,2 km2, z ktorej 1591,8 km2 leží na Slovensku. Odvodňuje značnú časť južnej a juhovýchodnej úboče Vysokých Tatier, časť Belanských Tatier, Spišskej Magury a Lubovnianskej vrchoviny na ľavej strane, veľkú časť Levočských vrchov, severozápadné svahy Čerchovských vrchov na pravej strane, ako aj Popradskú kotlinu. Vzniká vo Vysokých Tatrách ako sútok Hincovho potoka a Krupej, vytekajúcej z Popradského plesa. Z Vysokých a Belanských Tatier priberá početné kratšie, ale výdatné prítoky, ako napríklad Lučivnianku, Velický potok, tečúci dlho paralelne s ním, Studený potok, Belú a ďalšie. Z pravej strany k významnejším prítokom patrí Lubica a Jakubianka.

Po opustení Popradskej kotliny tečie mocným oblúkom, meniac smer toku postupne na východ, sever a západ, pričom vytvára na meandrovitom, 26 km dlhom úseku (prevažne smeru SZ) československo-poľskú štátnu hranicu. Pri Mníšku nad Popradom opúšťa naše územie. Riečnu sieť Popradu, ktorého väčšinu prítokov tvoria iba krátke potoky bez významnejších pobočiek, možno charakterizovať ako veľmi málo vyvinutú. Sklon toku je značný, najmä na hornom úseku pred výstupom z hôr. V Popradskej kotline a ďalej sa sklon zmenšuje, s výnimkou úsekov, kde sa rieka zarezáva do podkladu.

Celá riečna sústava Visly, resp, jej prítoku Dunajca na území Slovenska, vrátane Bielej vody a ďalších menších priamych prítokov (361,2 km2 z celkovej plochy povodia Dunajca po štátnu hranicu), ako aj jeho najväčšieho prítoku Popradu (1591,8 km2 z celkovej plochy povodia po opustenie štátnej hranice), zaberá 1953 km.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť