Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Kremnica (2. časť)
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
14.9.2008

Druhý deň skoro ráno sme vystrojili seba aj horské bicykle a vyrazili na cyklotúru do Kremnických vrchov. Naším prvým cieľom bola Skalka – horské stredisko na hlavnom hrebeni, vzdialené od Kremnice asi 10 km.

Vyrazili sme dobre naladení okolo ôsmej šliapali najprv pomerne nie veľmi strmo stúpajúcou cestou hore smerom na Krahule. Cesta prechádza zaujímavým tunelom popod železničnú trať (veľmi nebezpečné miesto, hlavne ak sa zhora vrúti do tunela nákladné auto a vy nemáte kam ustúpiť). Po asi 15 minútach prechádzame okolo odbočky na Krahule. Ďalej pomerne miernym stúpaním, ktoré postupne narastá.

Cesta vedie úplne tichým bukovým lesom. Nikde ani živej duše, nechce sa nám veriť, že sú prázdniny. Počasie síce nie je práve ideálne ale na turistiku určite postačuje. Cesta po niekoľkých kilometroch prechádza do svahu a po niekoľkých kilometroch serpentín vychádzame na Skalku.

V tomto horskom stredisku, ktoré tiež spí „letným spánkom“ sa  dlho nezdržiavame a lesnou cestou sa dostávame na hrebeňovú cestu – červenú turistickú značku. Po niekoľko sto metroch sa nám dostáva odmeny za vynaloženú námahu – nádherný výhľad smerom k Banskej Bystrici.

Kremnické vrchy sú typické sopečné pohorie. Najvyšší vrch Flochová sa nachádza na severe, odtiaľ postupne hrebeň klesá na juh. Významné vrcholy sú Vyhnatová, Skalka, Mýtny vrch, Zlatá studňa, Velestúr a ďalšie. Zaujímavá je stavba pohoria. Hrebeňová časť sa smerom ku Kremnici znižuje postupne, vytvára dlhé hrebeňové rázsochy oddelené dolinami – Turček, Partizánska dolina, Čierna voda a iné.

Bystrická strana je úplne odlišná – pohorie sa ostro láme a klesá niekedy takmer 90 percentným sklonom k východu. Na úpätí ležia ako perličky dedinky Kordíky, Králiky a nižšie položený Tajov. Od nich ďalej na východ už horstvo podstatne miernejšie klesá k Banskej Bystrici. Toto svojrázne členenie horstva má svoj pôvod v zložitej tektonike Kremnických vrchov. Zložitá séria zlomov bola vodítkom aj pre vznik siete vodných tokov, ktoré sa tiež intenzívne podieľali na vzniku súčasného vzhľadu pohoria.

Vďaka tomu, že východná „stena“ pohoria má taký prudký sklon, nachádzame tu mnoho zaujímavých ukážok zvetrávania andezitov a andezitových tufov. Skalné útvary tvrdších hornín vyčnievajú z ostrých svahov a dosahujú niekedy výšku aj niekoľko desiatok metrov.

Andezit je hlavná a najvýznamnejšia hornina Kremnických vrchov. Nachádzame tu stopy všetkých troch andezitových fáz vývoja pohoria. V južnej časti, v okolí Žiaru nad Hronom napr. obci Stará Kremnička a v okolí Hrona sú časté výskyty ryolitov. Vo východnej časti je odkryté aj druhohorné podložie neovulkanitov, ktoré je podobné horninám blízkej Veľkej Fatry.

Naša cesta pokračuje hrebeňom s občasnými výhľadmi na juh až po sedlo pred vrchom Zlatá studňa. Tu prechádzame do traverzu, ktorý tento známy vrch obchádza z východu. Pod sebou vidíme prírodnú rezerváciu Horná roveň. V zárezoch cesty sa snažíme hľadať v sivom andezite kryštáliky amfibolov alebo augitu – niečo sme aj našli.

Celkom zaujímavé sú výskyty červenkastých a hnedých lateritov. Laterity sú produktom tropického zvetrávania silikátových hornín. Ich zloženie je závislé na povahe materských hornín. Niektoré sú bohaté na Al, iné na Fe. Pod vplyvom chemických procesov sú zo zvetralín odnášané alkalické prvky a kyselina kremičitá. V lateritoch vzniknutých z kyslých hornín sa môžu vyskytovať zvyšky kremeňa. Slovenské laterity sú väčšinou mladotreťohorného a štvrtohorného veku. Nachádzajú sa v podobe červených kôr ako fosílne zvyšky prikryté inými horninami (Vihorlat, Štiavnické vrchy, Poľana).

Prichádzame do sedla Tri kríže. Tadiaľto viedla v minulosti významná cesta z Kremnice smerom k Banskej Bystrici. V sedle je inštalovaný drevený kríž. Tento tu je pravidelne obnovovaný už niekoľko desaťročí. Pôvodný kríž postavili dokonca už v 19. storočí.

Smerom na západ vo vzdialenosti cca. 1 km sa nachádza miesto zvané Hostinec. Aj dnes tu stojí chata patriaca kremnický turistom. V minulosti tu býval prícestný hostinec, v ktorom nocúvali cestujú medzi Bystricou a Kremnicou. Ako asi všetky podobné miesta, aj tento má z minulosti zlú povesť, spomínajú sa lúpeže a vraždy, ktoré sa tu údajne odohrávali. Nečudo, svojím osamelým umiestnením vysoko v horách si o takúto povesť musel koledovať.

Pri chate, ktorá je momentálne prázdna sa občerstvujeme, sedíme chvíľu na lavičkách a vychutnávame si popoludňajšie ticho. Akosi sa nám nechce ďalej, takže tu nakoniec v tieni stromov trávime skoro dve hodiny sladkým ničnerobením.

K Hostincu vedie z Troch krížov už podstatne horšia cesta, ktorá pokračuje od chaty strmým klesaním do doliny. Neodvažujeme sa ju zjazdovať, pre istotu tlačíme bicykle. Až keď zídeme na dno doliny, nasadáme do sediel a po dobrej ceste-zvážnici rýchlym osviežujúcim tempom zbiehame dolinou smerom ku Kremnici. Na hlavnú cestu sa dostávame tesne nad tunelom, ktorý sme prechádzali ráno. Do mesta prichádzame so začínajúcim podvečerom.

1. časť   2. časť   3. časť   4. časť