Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Bukovina - Veľká Fatra (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
17.3.2012

Vrch Bukovina sa na mape Veľkej Fatry nehľadá ľahko, je to pomerne nízky, len 800 metrov vysoký kopec v Revúckej doline. Napriek tomu, jeho návšteva je veľmi pekným výletom, pre milovníka kamienkov dokonca značne poučným.

Výlet začíname pri Jaziercoch, kde sa dostaneme po ceste z Ružomberka na juh. Jazierce sa nachádzajú na vyvýšenej terase, ktorá je známa nádhernou ukážkou veľkofatranského travertínu. Pri miestnom „pionierskom“ tábore nechávame stáť auto a pokračujeme peši. Dolinka vedie najprv miernym stúpaním okolo travertínových terás. Tu sa na chvíľu zastavujeme. Pokračujeme ďalej po lesnej ceste.

Horniny

Cesta vedúca z Jaziercov na Bukovinu meria asi 4 kilometre a prechádza celou paletou geologických útvarov. Na prvých dvoch kilometroch nachádzame predovšetkým horniny tzv. obalovej série. V odkryvoch pri ceste pozorujeme ružovkasté kremence a kremité zlepence – horniny veľmi podobné tým, ktoré tvoria obalovú sériu v Nízkych Tatrách.

Kremencové podložie je veľmi zlým pôdotvorným substrátom, vznikajú na ňom hlavne neúrodné, podzolové pôdy – v lesnom poraste prevažujú smreky. Stúpajúc dolinou sa z cesty vytratil asfalt. Prichádzame na miesto prvej serpentíny, kde zvážnica opúšťa dolinku a pretína bočný svah. Smer cesty sa mení zo západného na južný.

Po ďalšom kilometri sa podklad prudko mení. Kremence vystriedali dolomitické vápence, miestami vari aj čistý dolomit. Sivá hornina je rozpukaná do drobných kocočiek, silne zvetraná, miestami až takmer na prach. Za chvíľu sme bieli skoro po kolená ako mlynári. Hlavne dcérka túto časť našej túry oceňuje – okolo nej víri oblak až kým sa dolomit nekončí.

Posledná veľká zmena v podloží prichádza dosť nečakane – prichádzame na žulový podklad. Napokon, Bukovina tvorí vlastne ľavú stranu spodnej časti doliny Nižné Matejkovo. Fatranská žula sa vyskytuje rozptýlene, netvorí vždy hlavný hrebeň ako v Nízkych Tatrách a práve smrekovický žulový „ostrov“ začína od severu na Bukovine.

Kráčame teraz pozornejšie a všímame si horninu. Žula je sivej, sivozelenej farby, niekedy ružová od živcov. Zaujímavé sú výskyty žilného kremeňa, ktoré pretínajú aj svahy nad cestou a sú celkom dobre viditeľné v odkryvoch.

Žilovina je biela, nepriesvitná. Tvorí vlastne súčasť južného okraja polymetaického ložiska v Nižnom Matejkove, ktoré sa ťažilo najviac v 18-tom storočí. A naozaj, v žilovine nachádzame aj niekoľko bielych zrnitých barytov. Pamätám sa na časy mladosti (deväťdesiate roky) keď som tieto hory brázdil hlavne na bicykli a domov som doniesol niekoľko prekrásnych ukážok barytov. Dnes sme oveľa menej nároční a potešíme sa aj drobnému kúsku.

Pred nami Bukovina

Stúpame stále viac-menej južným smerom už asi hodinu a naľavo vidíme už približovať sa cieľ našej púte. Vrch Bukovina je vlastne najvýchodnejší výbežok skupiny Šiprúňa, a vbieha dosť výrazne do Revúckej doliny. Vďaka dobrej viditeľnosti bol zvolený ako triangulačný bod – na jeho vrchole nachádzame charakteristickú tyč a geodetický kameň.

Prechádzka našu ratolesť dosť unavila, takže si nachádzame malé závetríčko a dávame si oddych. Až potom začíname záverečnú fázu „výstupu“.

140
Silne zvetraný dolomitický vápenec

mapa
Mapka - cesta od Jazierskych travertínov na Bukovinu. Zdroj: www.freemap.sk

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť