Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Špania Dolina v jeseni (4. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
14.4.2012

Halda šachty Maximilián sa rozkladá ponad celý záver doliny a je z nej prekrásny výhľad. Počas našej poslednej návštevy v lete sme si ho veľmi neužili – pršalo a bolo vari chladnejšie ako v októbri. O to viac sa teším terajšej nádhere.

Výškovo som nastúpal nanajvýš 100 metrov, výhľad je však takmer letecký. Podo mnou sa belie kostolný komplex, otvára sa štvorec námestia kde ma čaká kamarátka felícia. Naľavo sa tieňom hrozí Panský diel. Vpravo blízky svah je obsypaný baníckymi domkami a zaliaty slnkom.

Lístie stromov je už väčšinou opadané. Tých niekoľko drevín, ktoré ešte nespŕchli, farbí krajinu do jasnej žltej farby. Na konci októbra v 800 metrovej výške sú to už vlastne len smrekovce – je ich tu dosť a javory, rastúce v úžľabine podo mnou. Nebo má dokonale „kalendárovo“ modrú farbu.

Už zo zvyku sa rozhliadam po kameňoch, po halde však vďaka kolenu veľmi loziť nemôžem. Od chodníka však nachádzam niekoľko drobných malachitov a jednu veľmi peknú vzorku so žilkou žltého sideritu. Vidím zo tri miesta, kde pravdepodobne kopali hľadači minerálov – na kraji výkopov je pár drobných vzoriek, ktoré tu nechali.

Halda Maximilián je už roky stále rovnaká, materiál sa z nej neodváža, takže na povrchu je dosť zvetraná. Myslím že na Španej Doline patrí skôr medzi tie slabšie lokality. Prezliekam tričko, nahadzujem vetrovku, pretože začal pofukovať vetrík. Fotografujem ako divý všetko – výhľady, kamene, žlté stromy, panoramatické zábery. Z dediny už neprichádzajú žiadne zvuky – aj cinkulár zatíchol. Takto to tu muselo vyzerať aj pred sto rokmi.

Pohľad na hodinky mi šepká, že tu už nebudem dlho. Zberám sa na pomalý zostup k autu. Opúšťam haldu, cestou fotografujúc zákutia Španej Doliny. Je takmer poludnie, o jednej mám byť v Kováčovej. Schádzam k autu, ešte raz sa rozhliadam po námestí, balím veci a štartujem.

Cestou z dediny sa zastavujem na chvíľku pri haldách pod Špaňou Dolinou. Väčšinou sú zrekultivované – t.j. zasypané zeminou a zarastené trávou, niekedy aj krovinami. Je tu ešte celkom pekný pohľad na Kremnické vrchy.

Dolinou cestujem možno dvadsiatkou – pomalšie ako na bicykli. Snažím sa načerpať ešte čo najviac dojmov z tohto čarovného miesta, aby mi vydržali po celú zimu :-).

Schádzam na Ulmanku, obchádzam úpätie Panského dielu od západu a cez Banskú Bystricu vychádzam na diaľnicu do Kováčovej. Kúpele stíham tak akurát. Krásny výlet je za mnou.

475
Pohľad z haldy na maličký špaňodolinský tajch

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť