Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Čierny Balog - Vydrovo (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
22.7.2012

Výlet do Vydrova je dlho plánovaná letná „masová“ akcia, takže organizácia nie je celkom v našich rukách. Tešíme sa však na pekný deň. Ráno sa spolu s ďalšími asi štyridsiatimi spolucestujúcimi stretávame pri autobuse a po rýchlej prezentácii štartujeme smer Čierny Balog. Našu rodinu zastupujem ja a dcérka. Cesta do Banskej Bystrice ubieha rýchlo, ešte pod zamračenou oblohou. Postupne sa však vyjasňuje a my sa tešíme na teplý deň.

Za Bystricou máme prvú prestávku – stojíme na malom odpočívadle pri vápenke v Nemeckej. Malé múzeum je dokonca otvorené, hrôzy konca druhej svetovej vojny našťastie na detváky až tak nepôsobia a my ostatní máme na prehliadku primálo času. Ďalšou zastávkou je až Chvatimech – miesto pri Podbrezovej, kde plánujeme nastúpiť do vláčika Čiernohronskej železnice.

Z Chvatimechu do Balogu

Vláčik pre náš zájazd je už pristavený, detváky netrpezlivo nastúpia a čakáme na odchod. Ťahaný motorovým rušňom sa konečne pohýna. Cesta vedie dolinou do Balogu popri Čiernom Hrone. Vezieme sa okolo hutníckych závodov v Chvatimechu, potom vkĺzneme do úzkeho údolia. Železnica sa kľukatí ponad cestu, niekedy ponad potok.

Smrekové hory pripomínajú Hornú Oravu, chladný vzduch rozrážame miernou rýchlosťou, vo vláčiku s otvorenými vozňami sa cítime ako pred sto rokmi.

Okolie Balogu

Východná časť Veporských vrchov, kde smerujeme je charakteristická súborom kryštalických bridlíc – veporikum. Časté sú flyše, svory, ruly. Všetky doliny sa zbiehajú k náhornej plošine kde ležia dedinky Sihla, Lom nad Rimavicou, Drábsko. Táto zaujímavá časť Slovenska je vlastne takzvaná parovina – pozostatok veľmi starého erodovaného podkladu, ktorý bol neskôr tektonicky zdvihnutý.

Čierny Balog leží v širokom údolí, je to skôr súbor pospájaných osád ako jedna dedina. Jednotlivé lazy majú mená podľa rodín, ktoré ich obývali.

Troška histórie

Balog založili pôvodne ako drevorubačskú osadu. Množstvo dreva v inak odľahlom kúte bolo lákavé pre banskobystické a špaňodolinské huty. Tie sú síce relatívne vzdialené – viac ako 40 kilometrov, drevo sa však dá po väčšinu roka splavovať po Hrone. Komorské lesy mali v minulosti oveľa lepšiu správu ako bol bežný štandard, preto sa tu uchytilo mnoho noviniek z lesníckeho hospodárenia.

Kyslé podložie pôd na kryštaliniku, relatívna vlhkosť a väčšia nadmorská výška spôsobili, že sa v lesných porastoch presadilo pestovanie smreka. Ten je pre splavovanie veľmi vhodný, dobre slúži ako stavebné aj banské drevo, takže postupne smreka v zložení porastov skôr pribúdalo. O jeho skutočnom podieli sa vedú dnes viac menej zúrivé odborné diskusie.

Čierny Balog

Vláčik prichádza do Balogu po asi trištvrte hodinovej ceste. Stojíme na staničke obklopení vagónikmi a rušňami. Kopa detí, vôňa oleja, nafty a maziva – železničná romantika. Po štvrťhodinovej zastávke náš vláčik vyráža na poslednú etapu – do doliny Vydrovo.

202
Cesta vláčikom medzi Chvatimechom a Balogom

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť