Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Kvačianska dolina (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 23.11.2011

Z Hút na Oblazy

Nádherné letné predpoludnie, prázdniny v plnom prúde – teda už polovica augusta. Na výlet vyrážame tentoraz v dvojici – len ja s dcérkou. Pôvodný plán znie Roháčska dolina. Cestujeme z Ružomberka cez Dolný Kubín popri rieke Orave do Podbiela, odtiaľ smer Habovka a Zuberec. Keď však vidíme už v Zuberci, čo je tu národa, váhame, pribrzďujeme. Vonku vládne prekrásne jasné počasie, teplota je však ako v jeseni. Korunu dodáva vietor, ktorý lomcuje vetvami stromov. Tak sa nakoniec rozhodujem dosť mimo plán pre Kvačiansku dolinu.

Horný vstup do doliny je totiž celkom neďaleko, pri dedine Huty asi 5 km na juh od Zuberca. Cesta na Huty vedie popri veľkom vápencovom lome, ktorý však fotografujem len cez mobil, pretože v zákrutách sa mihajú autá a ja tu zastavovať veľmi nechcem. Pred sedlom nad Hutami nás čaká ešte jeden menší výšvih v lese a už sme na „liptovskej“ strane. Skutočne, potoky nad Hutami už netečú smerom do rieky Oravy ale krížom cez Chočské pohorie do Váhu.

Nad Hutami cesta stúpa len veľmi mierne, a je z nej fantastický výhľad na Chočské pohorie aj Podtatranskú vrchovinu (či brázdu), ktorá má flyšový pôvod. Odbočujeme z cesty doprava a vchádzame do Hút. Dedinka je rozťahaná na niekoľkých kilometroch a klesá k hornému „ústiu“ Kvačianskej doliny. Nie je to tak dávno, čo cesta Kvačiankou bola jedinou spojnicou Hút s Liptovom. Na rozdiel od veľmi divokej Prosieckej doliny je sprístupnená celkom dobrou cestou po celej dĺžke.

Prichádzame k odbočke do Veľkého Borového, kde nechávame stáť auto a vystupujeme. Chladné počasie je aj tu, avšak vietor, ktorý fučal nad Zubercom tu má len veľmi malú intenzitu. V doline samozrejme fučať nebude.

Vybaľujeme veci a začíname túru. Naša narýchlo zorganizovaná výprava sa bude deliť na štyri etapy. Prvá etapa – postup Kvačianskou dolnou až po mlyny na Oblazoch. Druhá etapa – výstup borovianskou vetvou doliny (ktorá je podľa môjho názoru krajšia ako samotná Kvačianka). Tretia etapa – po poľnej ceste do Veľkého Borového. Záverečná etapa – možno trochu zdĺhavý pochod po asfaltke naspäť k autu do Hút.

Celá cesta vedie našťastie nenáročným terénom a je na prírodné krásy veľmi bohatá. Už samotný vstup do doliny je veľmi pekný. Napodiv tu nenachádzame priveľa turistov – asi 4-5 áut, sem tam skupinka. Máme šťastie – dolina je otočená na juh, takže na nás svieti pekné slniečko.

Kráčame po ceste najprv lesom, neskôr pomedzi nádherné vápencové bralá, ktoré klesajú až ku dnu doliny. Vápence patria, ako inak k chočskému príkrovu. Cesta sa vinie ponad potok a až tesne pred Oblazmi mierne stúpa do svahu. To však nie je na škodu, pretože sa nám odkrývajú veľmi pekné výhľady do borovianskej vetvy doliny.

Cesta k Oblazom, kde stoja dva nádherné a vďaka usilovnosti nadšencov aj zrekonštruované a dokonca funkčné mlyny prudko klesá. Tu zažívame nepríjemnú nehodu, pretože dcérka v nadšení zabudla na ťažké vibramy a pustila sa bežať dole strminou. Samozrejme, po dvoch metroch spadla na ostrohranné skaly, z lakťa tiekla krv a celá dobitá sa s plačom zviechala zo zeme. Našťastie okrem nepekných odrenín, ktoré sme s pomocou ďalších turistov núdzovo ošetrili nemá dievčatko vážnejšie zranenie, aj keď nejaký čas drží ruku vystretú a bojím sa či nie je zlomená.

Takto poplakávajúc ukončujeme prvú etapu výletu – prichádzame na Oblazy.

Kvačianka medzi Hutami a mlynmi na Oblazoch

Kvačianka medzi Hutami a mlynmi na Oblazoch

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť