Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História železorudných baní v Železníku (8. časť)
zdroj: www.kramaricova.blog.sme.sk
pridané: 20.2.2010

História železorudných baní v Železníku - vojna a SNP

Na základe mníchovskej konferencie koncom septembra 1938 a následnej novembrovej viedenskej arbitráže Československo prišlo o časť územia, ktoré pripadlo Nemecku a Maďarsku. Obec Nandraž bola pripojená k Maďarsku, v marci 1939 sa stala znova súčasťou Československa, ale bola už pohraničnou. Vznikol Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát. Komunistická strana, ktorá na Gemeri mala veľa priaznivcov, bola zrušená. V máji 1939 sa krajinské vedenie KSČ zmenilo na Slovensku na ilegálne vedenie KSS. Železnícke závody štátnych baní v roku 1938 pripadli nemeckému koncernu.

V Železníku tiež vznikla ilegálna skupina KSS. Koncom júla 1939 vypukol štrajk proti národnostnému útlaku a zlému zaobchádzaniu s robotníkmi. Štrajkujúci požadovali odvolanie riaditeľa závodu a dozorcov, zvýšenie miezd a priznanie drahotného príspevku. Okrem odvolania dozorcov boli rokovania neúspešné, tak sa štrajkujúci odobrali do Bratislavy, predseda vlády Tuka ich však neprijal. Riaditeľstvo baní v Budapešti naliehalo na vládu, aby štrajk skončila. 1. augusta na rokovaní spoločnosť splnila požiadavky robotníkov a sľúbila podpísanie novej kolektívnej zmluvy. Členovia ilegálnej organizácie KSS zo Sirka (bolo ich okolo 350) rozširovali letáky a tlač. Úrady členov a spolupracovníkov prenasledovali, zatýkali, zatvárali do väzenia. Keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz, robotníci verili vo víťazstvo sovietov, úrady ich kvôli týmto názorom sledovali a štyroch robotníkov odviezli v júni 1941 do koncentračného tábora v Ilave. Po návrate ich nechceli zamestnať, podporovali ich ostatní robotníci peňažnými zbierkami. Po stalingradskom víťazstve vznikali v okolí Železníka ďalšie ilegálne organizácie KSS, v septembri 1943 v Revúcej vznikol Okresný výbor KSS. Ústredný výbor KSS vydal pokyn na prípravu celonárodného ozbrojeného povstania. Na Železník sa pokyn dostal koncom mája 1943. Koncom roka 1943 založili v Revúcej Okresný revolučný národný výbor, členmi boli členovia KSS, bývalej sociálnodemokratickej strany a občania nezlúčení v strane. Na tajných stretnutiach sa dohodol postup - keď sa sovietska armáda priblíži k československým hraniciam, vypukne celonárodné ozbrojené povstanie.

Zásobovanie baníkov potravinami bolo veľmi zlé. V polovici augusta 1944 mali ilegálni pracovníci KSS v Gemeri zaobstarať zbrane pre povstanie zo žandárskych staníc, staníc finančnej stráže a od vojenských posádok. 27.8.1944 Ondrej Laciak Tóda zo Sirka na nákladnom aute doviezol 20 pušiek, tri guľomety a náboje. O dva dni dostali v Sirku dohovoreným znamením oznam o začiatku Slovenského národného povstania. Organizácie KSS vystúpili z ilegality a začali preberať moc, odzbrojovali žandárov. V banských závodoch prevzali moc revolučné výbory. Tie rozhodli o pokračovaní banských prác, ale zastavili odvoz rudy lanovými dráhami do Tisovca. Na ľudovom zhromaždení v Železníku sa k partizánom Bielikovej skupiny pridalo 123 mužov zo Železníka, z Rákoša, zo Sirku, z Turčoka, z Ratkovského Bystrého a z Nandraža. Slovenská národná rada v Banskej Bystrici vyhlásila 5.9.1944 čiastočnú mobilizáciu mužov do 35 rokov a 26.9. mužov do 40 rokov. V septembri obyvatelia okolitých gemerských obcí začali kopať zákopy a kládli podomácky vyrobené míny. 17.9. sa zlúčila KSS so sociálnodemokratickou stranou.

Po maďarskej kapitulácii, v polovici októbra ´44 zaútočili nemecko-maďarské vojská na čs armádu pri Nandraži, Kameňanoch, v Turčoku zajali všetkých mužov, zabili Pavla Pinzika a Juditu Dobšinskú. Ďalších troch mužov (žandárov Brodiaka, Petráša a vojaka Sliačana) odvliekli do Revúcej a na cintoríne ich zastrelili. V ďalších dňoch ostreľovali povstalcov pri Lubeníku, ktorí museli ustúpiť do Revúcej, do Muráňa a do hôr. Obyvateľstvo z okolia Železníka v zime zásobovalo partizánov potravinami, oblečením, ošetrovalo ranených, podávalo správy o Nemcoch. Keď partizáni museli ustúpiť do hôr, baníci v Železníku 1.12.1944 znárodnili bane Rimamuránskej spoločnosti aj bane Železiarní Podbrezová (kedysi štátne bane). Počas SNP sa v Železníku a na okolí zdržiavalo viacero partizánskych skupín. V Kraskove Nemci zajali a umučili železníckeho baníka Štefana Krištofa. Partizáni sa ukrývali v baniach, získali od spoločností dynamit, rozbušky, benzín, motorový olej, kone a nákladné auto. V decembri ´44 a v januári ´45 sa front priblížil k Železníku, obyvateľstvo (vyše 3000 ľudí) sa schovávalo v baniach, niektoré vchody do baní zavalili. S nimi boli v baniach aj Nemci a Maďari zajatí partizánmi. 23.1.1945 prišli do Sirku, Železníka, Turčoka, Rákoša a Nandraža prví sovietski vojaci. Pamätná tabuľa na bývalej budove správy štátnych baní na Železníku.

Zariadenia baní v Železníku neboli veľmi poškodené, v Rákošskej bani chýbali skladové zásoby a mladší robotníci, ktorých Nemci odvliekli v decembri ´44. Cesty v okolí boli poškodené, železnica nefungovala. Vysoká pec v Tisovci nemohla vyrábať pre nedostatok koksu a malý odbyt. Vysoké pece v Ózde boli poškodené a tiež nevyrábali, navyše boli v Maďarsku, doprava nefungovala a politické vzťahy neboli vyjasnené. Vedenie banských závodov odišlo s Nemcami alebo kvôli spolupráci s nimi muselo odstúpiť.

Riaditeľstvo Rimamuránskej spoločnosti v Rožňave nechcelo obnoviť ťažbu, pretože o tom malo rozhodnúť generálne riaditeľstvo v Budapešti, s ktorým ale nebolo spojenie. Rovnaká odpoveď robotníkom bola aj na otázku financovania závodov a miezd. Takisto reagovala aj spoločnosť Železiarne Podbrezová, robotníci sa obrátili teda na Slovenskú národnú radu v Košiciach, aby zabezpečila financovanie závodov. Začali sa údržbárske práce, odstraňovanie závalov. Robotníci, ktorých nemohli zamestnať, odišli do Handlovej ťažiť čierne uhlie. V júli 1945 dosadili do závodov Rimamuránskej spoločnosti a Železiarní Podbrezová národnú správu. 1.8. sa začala ťažba železnej rudy, pražiace pece ani lanové dráhy ešte nefungovali. Robotníci požadovali znárodnenie baní, 28.10.1945 prezident Beneš podpísal dekrét o znárodnení baní. 1. januára 1946 vznikol národný podnik Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi.

V Rákošskej bani sa neťažilo, bane spoločnosti Cuproferrum od roku 1930 nefungovali. V roku 1945 sa vyťažilo len 10% množstva rudy vyťaženej v roku 1937. Po obnovení dopravy od 1.1.1946 sa začala pražiť ruda a odvážať do Ostravy. Mechanizácia prác po vojne prebiehala pomaly. V roku 1946 sa vyťažilo 86% rudy vyťaženej v roku 1937. Robotníci požadovali obnovenie ťažby v ložisku Nandraž, ťažbu obnovili, ale kvôli problematickému odvozu (stále sa odvážalo na vozoch) do Jelšavy bola ťažba ešte v roku 1946 zastavená.

Hlavný zdroj: Gustáv Frák - Baníctvo v Železníku, 1987
Fotografie: Lucia Kramaričová

Hrob partizána kpt. E. Nováka
na železníckom cintoríne