Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva

História železorudných baní v Železníku (8. časť)
zdroj: www.kramaricova.blog.sme.sk
pridané:
20.2.2010

História železorudných baní v Železníku - vojna a SNP

Na základe mníchovskej konferencie koncom septembra 1938 a následnej novembrovej viedenskej arbitráže Československo prišlo o časť územia, ktoré pripadlo Nemecku a Maďarsku. Obec Nandraž bola pripojená k Maďarsku, v marci 1939 sa stala znova súčasťou Československa, ale bola už pohraničnou. Vznikol Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát. Komunistická strana, ktorá na Gemeri mala veľa priaznivcov, bola zrušená. V máji 1939 sa krajinské vedenie KSČ zmenilo na Slovensku na ilegálne vedenie KSS. Železnícke závody štátnych baní v roku 1938 pripadli nemeckému koncernu.

V Železníku tiež vznikla ilegálna skupina KSS. Koncom júla 1939 vypukol štrajk proti národnostnému útlaku a zlému zaobchádzaniu s robotníkmi. Štrajkujúci požadovali odvolanie riaditeľa závodu a dozorcov, zvýšenie miezd a priznanie drahotného príspevku. Okrem odvolania dozorcov boli rokovania neúspešné, tak sa štrajkujúci odobrali do Bratislavy, predseda vlády Tuka ich však neprijal. Riaditeľstvo baní v Budapešti naliehalo na vládu, aby štrajk skončila. 1. augusta na rokovaní spoločnosť splnila požiadavky robotníkov a sľúbila podpísanie novej kolektívnej zmluvy. Členovia ilegálnej organizácie KSS zo Sirka (bolo ich okolo 350) rozširovali letáky a tlač. Úrady členov a spolupracovníkov prenasledovali, zatýkali, zatvárali do väzenia. Keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz, robotníci verili vo víťazstvo sovietov, úrady ich kvôli týmto názorom sledovali a štyroch robotníkov odviezli v júni 1941 do koncentračného tábora v Ilave. Po návrate ich nechceli zamestnať, podporovali ich ostatní robotníci peňažnými zbierkami. Po stalingradskom víťazstve vznikali v okolí Železníka ďalšie ilegálne organizácie KSS, v septembri 1943 v Revúcej vznikol Okresný výbor KSS. Ústredný výbor KSS vydal pokyn na prípravu celonárodného ozbrojeného povstania. Na Železník sa pokyn dostal koncom mája 1943. Koncom roka 1943 založili v Revúcej Okresný revolučný národný výbor, členmi boli členovia KSS, bývalej sociálnodemokratickej strany a občania nezlúčení v strane. Na tajných stretnutiach sa dohodol postup - keď sa sovietska armáda priblíži k československým hraniciam, vypukne celonárodné ozbrojené povstanie.

Zásobovanie baníkov potravinami bolo veľmi zlé. V polovici augusta 1944 mali ilegálni pracovníci KSS v Gemeri zaobstarať zbrane pre povstanie zo žandárskych staníc, staníc finančnej stráže a od vojenských posádok. 27.8.1944 Ondrej Laciak Tóda zo Sirka na nákladnom aute doviezol 20 pušiek, tri guľomety a náboje. O dva dni dostali v Sirku dohovoreným znamením oznam o začiatku Slovenského národného povstania. Organizácie KSS vystúpili z ilegality a začali preberať moc, odzbrojovali žandárov. V banských závodoch prevzali moc revolučné výbory. Tie rozhodli o pokračovaní banských prác, ale zastavili odvoz rudy lanovými dráhami do Tisovca. Na ľudovom zhromaždení v Železníku sa k partizánom Bielikovej skupiny pridalo 123 mužov zo Železníka, z Rákoša, zo Sirku, z Turčoka, z Ratkovského Bystrého a z Nandraža. Slovenská národná rada v Banskej Bystrici vyhlásila 5.9.1944 čiastočnú mobilizáciu mužov do 35 rokov a 26.9. mužov do 40 rokov. V septembri obyvatelia okolitých gemerských obcí začali kopať zákopy a kládli podomácky vyrobené míny. 17.9. sa zlúčila KSS so sociálnodemokratickou stranou.

Po maďarskej kapitulácii, v polovici októbra ´44 zaútočili nemecko-maďarské vojská na čs armádu pri Nandraži, Kameňanoch, v Turčoku zajali všetkých mužov, zabili Pavla Pinzika a Juditu Dobšinskú. Ďalších troch mužov (žandárov Brodiaka, Petráša a vojaka Sliačana) odvliekli do Revúcej a na cintoríne ich zastrelili. V ďalších dňoch ostreľovali povstalcov pri Lubeníku, ktorí museli ustúpiť do Revúcej, do Muráňa a do hôr. Obyvateľstvo z okolia Železníka v zime zásobovalo partizánov potravinami, oblečením, ošetrovalo ranených, podávalo správy o Nemcoch. Keď partizáni museli ustúpiť do hôr, baníci v Železníku 1.12.1944 znárodnili bane Rimamuránskej spoločnosti aj bane Železiarní Podbrezová (kedysi štátne bane). Počas SNP sa v Železníku a na okolí zdržiavalo viacero partizánskych skupín. V Kraskove Nemci zajali a umučili železníckeho baníka Štefana Krištofa. Partizáni sa ukrývali v baniach, získali od spoločností dynamit, rozbušky, benzín, motorový olej, kone a nákladné auto. V decembri ´44 a v januári ´45 sa front priblížil k Železníku, obyvateľstvo (vyše 3000 ľudí) sa schovávalo v baniach, niektoré vchody do baní zavalili. S nimi boli v baniach aj Nemci a Maďari zajatí partizánmi. 23.1.1945 prišli do Sirku, Železníka, Turčoka, Rákoša a Nandraža prví sovietski vojaci. Pamätná tabuľa na bývalej budove správy štátnych baní na Železníku.

Zariadenia baní v Železníku neboli veľmi poškodené, v Rákošskej bani chýbali skladové zásoby a mladší robotníci, ktorých Nemci odvliekli v decembri ´44. Cesty v okolí boli poškodené, železnica nefungovala. Vysoká pec v Tisovci nemohla vyrábať pre nedostatok koksu a malý odbyt. Vysoké pece v Ózde boli poškodené a tiež nevyrábali, navyše boli v Maďarsku, doprava nefungovala a politické vzťahy neboli vyjasnené. Vedenie banských závodov odišlo s Nemcami alebo kvôli spolupráci s nimi muselo odstúpiť.

Riaditeľstvo Rimamuránskej spoločnosti v Rožňave nechcelo obnoviť ťažbu, pretože o tom malo rozhodnúť generálne riaditeľstvo v Budapešti, s ktorým ale nebolo spojenie. Rovnaká odpoveď robotníkom bola aj na otázku financovania závodov a miezd. Takisto reagovala aj spoločnosť Železiarne Podbrezová, robotníci sa obrátili teda na Slovenskú národnú radu v Košiciach, aby zabezpečila financovanie závodov. Začali sa údržbárske práce, odstraňovanie závalov. Robotníci, ktorých nemohli zamestnať, odišli do Handlovej ťažiť čierne uhlie. V júli 1945 dosadili do závodov Rimamuránskej spoločnosti a Železiarní Podbrezová národnú správu. 1.8. sa začala ťažba železnej rudy, pražiace pece ani lanové dráhy ešte nefungovali. Robotníci požadovali znárodnenie baní, 28.10.1945 prezident Beneš podpísal dekrét o znárodnení baní. 1. januára 1946 vznikol národný podnik Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi.

V Rákošskej bani sa neťažilo, bane spoločnosti Cuproferrum od roku 1930 nefungovali. V roku 1945 sa vyťažilo len 10% množstva rudy vyťaženej v roku 1937. Po obnovení dopravy od 1.1.1946 sa začala pražiť ruda a odvážať do Ostravy. Mechanizácia prác po vojne prebiehala pomaly. V roku 1946 sa vyťažilo 86% rudy vyťaženej v roku 1937. Robotníci požadovali obnovenie ťažby v ložisku Nandraž, ťažbu obnovili, ale kvôli problematickému odvozu (stále sa odvážalo na vozoch) do Jelšavy bola ťažba ešte v roku 1946 zastavená.

Hlavný zdroj: Gustáv Frák - Baníctvo v Železníku, 1987
Fotografie: Lucia Kramaričová

338 (83K)
Hrob partizána kpt. E. Nováka
na železníckom cintoríne

1. časť   2. časť   3. časť   4. časť   5. časť   6. časť   7. časť   8. časť   9. časť   10. časť