Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História železorudných baní v Železníku (9. časť)
zdroj: www.kramaricova.blog.sme.sk
pridané: 23.2.2010

História železorudných baní v Železníku - do ukončenia ťažby

Po vojne sa začalo znova naplno ťažiť a v roku 1947 v Železníku vyťažili o takmer 18 percent viac rudy, než v roku 1937. Výkony súviseli s dvojročným plánom, ktorý stanovili na zjazde KSČ a s Košickým vládnym programom. Vo februári 1948 si odborári vynútili odvolanie demokratických ministrov a po prezidentovi Benešovi bola vymenovaná nová vláda s K. Gottwaldom na čele. V železníckom závode sa plnili rôzne záväzky a úlohy, čo prinieslo zvýšený objem ťažby, hoci závod bol nedostatočne technicky vybavený a zastaralý - len jedna šachta z celkových deviatich mala ťažný stroj, bane boli zle odvetrané, pražiace pece boli iba dve. Pripravovala sa teda veľká investícia na zlepšenie technického stavu závodu.

Od konca roka 1948 sa výsledky evidovali spoločne, nie podľa bývalých závodov ako dovtedy (zvlášť Rimamuránska spoločnosť, zvlášť štátne bane...). Závod v Rákošskej Bani zrušili. Baníci prijímali rôzne záväzky - zníženie spotreby trhavín, zvýšenie ťažby nad plán, zníženie spotreby dreva a podobne. Päťročnicové plány boli záväzné pre každého robotníka. Koncom roka 1949 sa rozdelil spišskonovoveský podnik Železorudné bane na tri podniky, železnícky závod patril do podniku Gemerské železorudné bane v Rožňave.

Do závodu prišli už aj banícki učni, v roku 1951 sa začalo s investíciami v závode, v prvej časti sa investovalo 81 miliónov Kčs, rekonštruovala sa šachta Rákoš, ktorú začali užívať v decembri 1956, ale v roku 1963 ju znova zatopili. V oboch závodoch - železníckom aj rákošskom - zaviedli silnoprúdové rozvody elektrickej energie, zriadili v Sirku pražiace pece typu Ignis so zásobníkmi a dopravnými pásmi, zároveň boli odstavené staré sirkovské pražiace pece a pece v osade Šrobárová. Pece začali prevádzku v novembri 1953. V rovnakom čase bola spustená lanová dráha Sirk-Lubeník a boli odstavené lanové dráhy Sirk-Likier a Železník - Tisovec. Dodávateľom lanovej dráhy bol podnik Transporta Chrudim.

Druhá časť investičnej výstavby spotrebovala 3,5 milióna Kčs, okrem menších objektov postavili aj hasičský sklad v Železníku, zhromažďovaciu miestnosť a šatne v Sirku, šatňu v bani Ladislav a štyri byty v Rákoši. Výstavba bytov a občianskej vybavenosti stála takmer 24 miliónov Kčs. V Sirku postavili na novom sídlisku 108 bytov, obchody a škôlku a za 4,5 milióna Kčs v roku 1950 aj banícke učilište. Pri výstavbe bola veľkým problémom doprava zo železničnej stanice v Revúcej.

Do Sirka prijali 40 baníckych učňov, ktorí boli striedavo v škole a v bani. V dokončenom internáte bolo 360 ubytovacích miest pre učňov, z ktorých sa po dvoch rokoch stali majstri-baníci. Koncom júna 1958 banícke učilište v Sirku zrušili, Gemerské železorudné bane si ponechali len učilište v Rožňave. V Sirku sa počas prevádzky učilišťa vyučilo 240 baníckych učňov.

Práce v bani sa okrem vŕtania pneumatickými kladivami všetky robili ručne. Mechanizáciu sťažovala rozfáranosť ložiska, súčasne sa rúbalo vo všetkých dvadsiatich piatich obzoroch. Nakladalo sa tiež ručne, až kým sa nezačalo dobývať metódou skládky, pri ktorej ruda padala do vozíkov a metódou podobzorovej skládky, pri ktorej sa nastrieľaná ruda nakladala nakladačmi. Okrem toho mechanizáciu spomaľovalo aj to, že do roku 1953 žiaden závod na Slovensku nevyrábal banské stroje a techniku, nakladače doviezli zo ZSSR. V roku 1957 začali používať aj automatické podpery pre vŕtacie kladivá. Novými dobývacími metódami a mechanizáciou sa získalo v roku 1956 takmer 39 percent vyťaženej rudy, v rokoch 1959 - 1962 okolo 52 percent. Potom podiel takto získanej rudy postupne klesal, čo súviselo so znižovaním ťažby v závode a čiastočným odstránením mechanizmov. Dopravu v baniach zlepšili akumulátorové lokomotívy. Oproti roku 1950 vzrástli výkony na jedného človeka a smenu o takmer 100 percent.

Ženy mali jednotný plat a muži boli od roku 1946 rozdelení do piatich tried podľa funkcie a vzdelania. V najnižšej triede bol mesačný plat 1900 Kčs a v piatej triede bol 5400 Kčs. Plat podľa množstva a kvality práce sa začal udeľovať po februári 1948. Začali sa určovať normy práce, od 1. decembra 1949 bolo osem robotníckych platových tried s hodinovým platom od 8,20 po 18,20 Kčs. Za práce pod zemou bol 25-percentný príplatok. Po splnení normy nad 110 percent dostal pracovník progresiu. V roku 1952 robotníci priemerne plnili výkonovú normu na 135 percent. Zákonom č. 45/1947 sa pracovný čas pre baníkov skrátil o dve hodiny na 46 hodín týždenne. Od roku 1962 mali baníci jednu sobotu za mesiac voľnú.

Hrubá ročná výroba závodu bola 28 miliónov Kčs, ročná výroba tovaru 30 miliónov. Do roku 1958 pracovalo v závode cez 1000 zamestnancov. Priemerný mesačný zárobok bol začiatkom 50. rokov 1322 Kčs, v roku 1960 1686 Kčs.

V roku 1956 prestala ťažba v šachte Ladislav a obmedzilo sa praženie sideritov. Po vojne bola najvyššia ťažba v roku 1953 - 252 tisíc ton. Siderit a limonit zo Železníka dodávali Třineckým železiarňam a Královodvorským. Koncom marca 1958 zrušili národný podnik Gemerské železorudné bane v Rožňave a závody začlenili do pôvodného národného podniku Železorudné bane v Spišskej Novej Vsi. Závod postupne znižoval ťažbu, plánovaná zvýšená ťažba sideritu sa neuskutočnila, lebo hutnícke závody siderit nechceli odberať. V roku 1963 sa začalo plánovanie zastavenia závodu. Likvidovala sa prevádzka v Rákošskej Bani a zrušili aj samostatný závod Železník. Priradili ho 1.1.1964 k závodu Nižná Slaná a 24.6.1965 vyšiel zo železníckych baní posledný vozík rudy, ťažba bola zastavená, do konca roka ustali všetky práce. Pracovníci odišli do magnezitových závodov v Lubeníku a v Jelšave. Prevádzka v Rákošskej Bani od roku 1964 slúžila ako opravárenská dielňa banských strojov pre n.p. Železorudné bane, budovy v Železníku prispôsobili na obytné domy a predajne potravín.

V roku 1946 zo znárodnených podnikov vznikol národný podnik Slovenské magnezitové závody, obnovila sa ťažba v Sirku, vyťažený magnezit sa odvážal do Ploského a do Hačavy. Mesačná ťažba bola 500 - 1000 ton. Ťažba v roku 1959 skončila z dôvodu vyčerpania kvalitných zásob. Od roku 1975 sa pri Rákoši začala ťažba rumelky, ukončená bola v roku 1988.

Od roku 1948 robotníkov do práce privážali závodné nákladné autá, koncom toho roka už premával aj autobus z Ratkovského Bystrého do Železníka. Do roku 1950 autobusy privážali robotníkov zo všetkých dedín. Baníci si mohli zvyšovať kvalifikáciu a zapájať sa do riadenia závodu, mali znížený vek odchodu do dôchodku a dostávali štátne banícke vyznamenania - od roku 1955 sa udeľovali za vernosť baníckemu povolaniu rady - Rad červenej zástavy práce (po 20. rokoch práce pod zemou) a Rad červenej hviezdy práce (po 15. rokoch) a štátne vyznamenania Za pracovnú vernosť (po 10. rokoch) a Za pracovnú obetavosť (po 5. rokoch práce pod zemou). Pre povrchových pracovníkov sa počet odpracovaných rokov zvyšoval o päť. Závodná jedáleň fungovala od 1953 v Sirku. V roku 1947 vznikla závodná škola práce, kde bol kurz banských dozorcov, kurz haviarov, kurz pražiarov, zváračov, kurz ekonomiky.

V oblasti kultúry v Železníku okrem čítacieho spolku, kina a dychového súboru vznikol po vojne aj hudobno-spevácky súbor a divadelný. Kino v 1948 zoštátnili, v 1953 ho prevzal závodný klub ROH a pomenoval ho Stachanov. V 50. rokoch vznikli kiná aj v okolitých obciach. Po zrušení železníckeho závodu sa členovia dychového súboru pridali k súborom v Lubeníku a v Jelšave. Koncom roka 1949 začal vychádzať závodný časopis Hlas deviatich šachiet, bol jedným z najstarších časopisov v rudnom baníctve na Slovensku. Vychádzal do konca decembra 1959, keď začali v Spišskej Novej Vsi vydávať podnikový časopis Banícke slovo. Klement Gottwald vyhlásil 9. septembra Deň baníkov, oslavy v Železníku prebiehali v časti Kríž v rokoch 1950 - 1959, potom sa konali v Sirku.

Po vojne znova začal fungovať aj futbalový oddiel, ktorý hral s okolitými klubmi neorganizovanú súťaž až do roku 1949. V 1956 postúpil TJ Baník Železník do krajskej súťaže, o rok neskôr hral II. triedu gemerskej skupiny Košického kraja. V tom roku sa spojili futbalové oddiely Železníka a Sirku, po zastavení prevádzky závodu hral TJ Sirk okresnú rožňavskú súťaž.

Hlavný zdroj: Gustáv Frák - Baníctvo v Železníku, 1987
Fotografie: Lucia Kramaričová

Zástava